Nekončiace otázky,kráčať v noci,po dni ťažkom,plný túžobazda bez lásky.Keď mesiac tvár svetlom hladíkľúčom brány otvárašsrdca, ktoré vnútri eštesamo v sebe nocou žiari.Bože si tu s nami?Ostávaš? Strom čo korene má v hĺbke, pevne zakotvený v čase dní,pootvorí v behu cesty,radosti i lásky, zábrany.Vody prameň, more rieky, nebo hviezd,vrchol hory, starosťou dňa prekrytý,odstrčený úsmev, dieťa bežiac v nádeji,nový život vo vežiach rúk,naplnenie radosťou,človek nezbadá,plnený nocou.Keď sa letom pohnem vpred,nechám tmavý, zvláštny svet,povrazmi ma pritiahneš,nedovolíš zabudnúť,na dni v láske, krásy čas,vždy sa niečo nevypovie,ostane to v nás.Si viac ako čakať smel som,svitaním si zavrel nocprenikol si vnútrom žitia, človeka,Pravda čo v nás býva, dýchamilovať si ľudstvo pýta.Dovolíme?Krátkosť času, prekážok pár,nehľaď na nás, odvráť už tvár.Slov sú plné priehrštia, odpovedí zrazu niet,krátiť, zabiť, zbaliť čas, ísť preč.Keď cez prebodnuté ruky Tvojena svet von sa zahľadím,všetky búrky, nepokoje,Tvoja láska,človeka čo šťastie hľadá,tŕňmi jemne pohladí.Buď pri nás, nech už nikdy viac,v ťažobe a noci dní,keď sa vkráda nestálosť,neprišli sme o Svetlo dní,o radosť.
