Si Slovan, náš brat, osobitne blízky vo veci slobody, Zdravím ťa a prajem pokoj, i keď ho určite na rozdávanie nemáš, skôr obavy o vlastnú budúcnosť Ti prebleskujú mysľou. U nás pred ´89 v ľuďoch klíčila túžba po slobode. Na Sviečkovej demonštrácii si naši veriaci zapálením sviec dodávali nádej navzájom. Nikto však nedúfal, že je možné odstrániť systém majúci všetko pod pevnou kontrolou. Vodnými delami zahasili sviece v rukách ľudí, násilným zatýkaním vyvolávali strach, jediným povoleným názorom zadúšali ducha slobody slova. To čo vyvolali sa im vrátilo skôr ako očakávali. V srdciach ľudí sa rozhorel plameň odvahy, odhodlania a vôle nenechať šliapať mocných po ľudských túžbach. Bezprostredné dni pred 17.11.89 nenasvedčovali, že zmena je blízko a bude skutočne nezvratná. Študenti vystúpili do ulíc pripomenúc si obete z radov študentov z čias II. svetovej vojny i obeť Jana Palacha. Moc, ktorá neznáša slobodné vjadrenie zakročila silou. V národoch Čechov, Moravanov a Slovákov však nastal pohyb k zmene. Zvíťazila odvaha a hoci sloboda sa rodila v bolestiach, zakotvila v našej vlasti. Sloboda nie je ľudským výmyslom, dostali sme ju do daru od Boha. Žiaden diktátor a vrah nemá právo zbaviť človeka slobody, túžby rozhodnúť sa podľa svojho najlepšieho svedomia. Drahý brat, viem s akými nádejami a očakávaniami si v decembri ´04 upieral svoj zrak na Kyjevský Ploščat Nezaležnosti. V stanoch, treskúcej zime, vytrvalo, desiatky tisíc mladých i starých, vyjadrilo svoj postoj voči násiliu páchanému na pravde. Nezastrašili ich ťažkoodenci, naopak oni im za štíty kládli oranžové ruže a krafiáty, Keď som na 5 Kanal-e sledoval life prenosy z námestí celej Ukrajiny, spomenul som si na náš boj za slobodu. Tebe drahý brat možno pri tých záberoch i slza z oka vypadla. Verím však, že spolu s ňou sa v tebe vzmáhala túžba a odhodlanie pre zmenu. Aké je to, žiť v relatívne bezpečnej krajine, mať čo jesť, piť, prácu a slušný dôchodok? Aké to je, mať základné životné podmienky naplnené a to všetko za cenu malého kompromisu s klamstvom, násilím a zlom. Chápem Tvojich spoluobčanov, že úprimne obdivujú Alexandra L., keďže im spĺňa všetko vyššie spomenuté. V nedeľu sa v kostoloch čítalo Evanjelium, kde Kristus hovorí: "I keby človek všetko získal a svojej duši by uškodil, nič mu to neosoží, alebo za čo vymení človek svoju dušu?" Za čo je možné vymeniť túžbu po pravde, slobode, slušnosti? Viem, že strach môže byť veľký, o to viac keď prezidentom je vrah s vlastným komandom, zasahujúcim na priamy rozkaz. Viem, že odvaha a hrdinstvo sú ťažké a bolestné veci, za ktoré sa v diktatúrach draho platí. Ako ukončiť tento otvorený list? Veľkou nádejou. Držim vám palce, držím Ti palce Bielorusko, aby si našlo odvahu postaviť sa tyranii. Nech jas slobody, krásy, pravdy, ukrytý v srdci každého človeka, zažiari jasným svetlom v Tvojej vlasti, drahý brat Bielorus. Dnes buďme všetci v slobodnom svete, dnes buďme všetci Bielorusmi.
