Slová...vyslovené toľkokrát..nechajú Ťa napospas,ak v tom prúde,slabík, vločiek duše,Lásky lúče,nedotknú satvojich dní.Rodnou hrudou,srdca naplnená časť,svetu letiac v ústrety, všetky svoje tajné prianiavždy viac ako úfať smieš,úsmev v tvári Krista,pre nás slabých,zahliadneš.Poľsko, Krakow,Tatry, Wadowice,Czestochowa,keď sa stmieva,hlas Tvoj počuť,vždy pri sebe,túžiac v lásku,Mária.Celý Tvoj,a celý ich,rozdať sa, biť srdcom svojím pre život v nich.A či možno vysloviť,všetkých hĺbok zákutia, dieťa vziať do náručia,na kríž sa ísť pripraviť.Vďaka sv. Otče,že s Tebou, sme mohli,žiť.
2. apr 2006 o 16:37
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 196x
Pocta Jánovi Pavlovi II....deň 4. a 5.
Práve dnes keď si 21.37 pred rokom odišiel k Otcovi. Práve dnes Ti venujem nasledujúce riadky. Vrátim sa k času keď si bol kardinálom v rodnom milovanom Poľsku.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)