
Ako to všetko začalo? Po smrti sv. otca Jána Pavla II. v sobotu 02.04.05 mi vyvstalo niekoľko otázok. Jedna z nich: "Ján Pavol bol obrovský svätý človek, urobil tak veľa pre mňa, pre moju vlasť i celý svet. Som ochotný ísť mu vzdať osobne posledný hold?" Odpoveď na seba nenechala dlho čakať, nevedel som však ako. V nedeľu večer som sa modlil tatko: "Pane, ak chceš, aby som šiel do Ríma, daj nech do polnoci pondelka 04.04. dostanem ponuku na cestu." Hľadal som rôzne možnosti, zistil som si vlak, pýtal sa na autobusy, robil som zo svojej strany čo sa dalo.
Pondelok 04.04.05, 2051, spolubývajúci, ktorý vedel o mojom zámere, prišiel domov a povedal, že istý kňaz od Levíc zháňa ľudí do autobusu na cestu do Ríma. Mal som jeho čísla a pokúšal som sa mu dovolať. Na 1. krát nič, ale ani na 3.
Pondelok 04.04.05, 2130, volá kamarát z Humenného, že z Košíc chcú ísť mladí na pohreb autobusom, či nechcem ísť s nimi. Tento chalan však nevedel nič o mojich zámeroch. Náhoda?
Pondelok 04.04.05, 2220, podarilo sa mi dovolať kňazovi od Levíc, volá sa Edo Pecha. "Nejaké miesto by tu ešte bolo" povedal a keď som sa dozvedel cenu, bol som ešte viac rád. Zavolal som kamarátovi i našim spoločným známym a dal som mu možnosť prísť do nášho autobusu. Nakoniec sa našlo spolu 5 miest pre nás.
Povedal som si, že ak sa mi podarí ísť do Ríma, predám lístok na koncert U2 v hodnote 1900 Sk. Nielenže Pán vypočul naše modlitby, ale i cena za spiatočnú cestu do Ríma stála na korunu presne 1900 Sk. Náhoda?
Odchod bol naplánovaný na stredu 06.04.05 o 18.00 z BA. Stretli sme sa a čakali na vytúžený autobus, plní očakávaní. Nakoniec prišli autobusy 2 a vysvitlo, že je nás tu viacero malých skupiniek, ktoré sa vzájomne nepoznajú a mnoho mladých.
Nasadli sme do autubusu a kňaz Edo sa k nám prihovoril: "V pondelok ráno som si povedal, že by sme mohli vziať partiu mladých a autom ísť na pohreb do Ríma. Zrazu sa tých ľudí zbieralo dosť veľa, tak som sa pokúsil objednať autobus. K večeru už bola situácia taká, že 1 autobus nestačí, tak som objednal i 2. Takže teraz nás je tu 84 ľudí."

Vyrážame! Pred nami Dolné Rakúsko a nad veternými mlynmi žiari večerné slnko.

V noci sme prešli rakúsko - talianskou hranicou, bolo však netradičné, že sme museli zastaviť a colníci prebehli cez autobus a kontrolovali doklady. Ráno vyšlo slnko spoza Apenín a čím bližšie sme boli k Rímu, tým hustejšia bola doprava. Atmosféra v autobuse bola vcelku veselá, spevavá a premodlená:-)

Po 1200 km cesty sme okolo 10.00 dorazili na predmestie Ríma. Niekoľkými zápachami sme sa pomaly dostali až k cieľu, parkovisku pred olympijským štadiónom, domovským stánkom Lazia Rím.

Vedeli sme, že dnes, teda vo štvrtok 07.04.05, bude bazilika otvorená len do 21.00, keďže treba pripraviť veci na zajtrajší obrad. Dozvedeli sme sa taktiež fámy, že v rade na námestí sa čaká až 10 hod a keďže v tom čase bolo tesne pred 12.00, uvažovali sme, či sa nám podarí dostať až k sv. otcovi. Verili sme však, že keď sa to zázrakom všetko začalo, že to bude aj pokračovať. Vyrazili sme v ústrety centru Ríma, dostali sa až k hradbám Vatikánu bočnými uličkami sa pomaly približovali k hlavnej tepne do Vatikánu, Via della Conciliazione..

... a Mirka s Alenou z Humenného tiež.

Tak a sme tu. Pred nami chrám sv. Petra. Akí malí sa cítime.

Je presne 12.30 a staviame sa do nekončiaceho zástupu ľudí rôznych kultúr a jazykov, mladých i starých, katolíkov i neveriacich v nespočetnej farebnej vlajkovej výzdobe pod horúcim slnkom.

Ako tak stojíme, na veľkoplošnej obrazovke sa objavil náš pán prezident I. Gašparovič s pani manželkou. Dostaneme sa i my tak blízko k svätému otcovi?

Rad sa pomaly posúva a 14.30 sa dostávame na roh Via della Conciliazione, tu začína Vatikán a námestie sv. Petra. Atmosféra je stále hlbšia.

V žiari slnka sa ocitla naša vlajka, vlajka krajiny, ktorú sv. otec Ján Pavol II tak miloval

Je 16.30 a my sa dostávame už bezprostredne pred baziliku. Od nej sa nám naskytol úžasný pohľad na celé námestie. Teda nečakali sme 10 hod, ale len 4.

Pri jednej z fontán na námestí sa nám naskytol takýto pohľad..

Vstupujeme do ticha baziliky, krvi by sa nedorezal.

Dlhý zástup ľudí sa musí posúvať pomaly, ale nesmie zastať, lebo von čakajú ďalšie desaťtisíce. Sme stále bližšie, a v modlitbe hlbšie.

Už sme takmer pri ňom, veľké ticho.

Ďakujme Pánovi, lebo je dobrý
lebo Jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Toľko stretnutí s Tebou.
Keď sme putovali z Humenného 4 dni do Košíc v júli 1995
keď sme putovali 2 dni z Partizánskeho do B.Bystrice v septembri 2003
keď sme ťa videli trpieť pod krížom v Petržalke
a teraz
VĎAKA za TVOJ ŽIVOT
VĎAKA za TVOJU svätú SMRŤ
sv. otče

... a Ježiša položili Márii do náručia.... a Michelangelo to stvárnil dokonale
Teba tiež Mária berie do náručia, Tá, ktorej si patril celý.

vychádzame, pohnutí a v tichu

Kamarát Tóno s pani manželkou, badať hlboké pohnutie v ich tvárach

Karabineiri za hradbami Vatikánu sa chystajú na zajtrajší pohreb...

My si zase hľadáme miesto na spanie medzi ďalšími tisícami pútnikov. Noc bola pomerne chladná, teplý spacák to zachránil. Cítili sme sa ako bezdomovci a ako siroty, ale vo vzduchu bola neopísateľná atmosféra. Všetci sme vedeli, že sme sa zhromaždili okolo najväčšieho svätca našich čias. On bol v bazilike a my na každom voľnom priestranstve okolo. Obklopili sme ho, ako nás on celý svoj život obklopoval Božou láskou.

Rím túto noc nespal, niektorí boli celú noc doslova na nohách.
Rím túto noc nespal, očakával pohreb Jána Pavla Veľkého.
