reklama

Ako obce a mestá ušetrili štátu 287 miliónov eur

Z ušetrenej sumy 287 miliónov eur mohol štát napríklad štyri roky zvyšovať platy učiteľov, postaviť športové haly vo viac ako dvesto mestách. Namiesto toho tu máme sociálne balíčky či vlaky zadarmo a dlh pre ďalšie generácie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Štát konečne vráti mestám a obciam peniaze na úroveň, ktorú im zoškrtal ešte v čase finančnej krízy. Vláda v stredu schválila novelu, ktorou po štyroch rokoch vráti podiel samospráv na dani z príjmov ich obyvateľov na hodnotu z roku 2011.

Ministerstvo financií, zaiste aj v kontexte marcových parlamentných volieb, komunikuje túto správu ako akési prilepšenie samosprávam a tvrdí, že „zabezpečuje ďalšie posilnenie daňových príjmov územnej samosprávy.“ Sám Fico ešte v roku 2013 postupné znižovanie škrtov označil za gesto záujmu o mestá a obce.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Združenie miest a obcí totiž v roku 2011 zobralo na seba časť zodpovednosti za konsolidáciu verejných financií a odsúhlasilo zníženie podielu samospráv na dani z príjmov z pôvodných 70,3 na 65,4 percenta. V ďalších rokoch štát postupne tento podiel zvyšoval na 67, resp. tohoročných 68,5 percenta. Mestá a obce tak štátu za štyri roky ušetrili takmer 287 miliónov eur. Každý občan tak v podstate venoval vláde 53 eur.

Aj keď je dorovnanie podielových daní od budúceho roku na úroveň 70 percent pre obce a mestá dobrou správou, z pohľadu starostov a primátorov to v žiadnom prípade nie je žiadne prilepšenie. Naopak, vláda zostáva občanom miest a obcí naďalej dlžná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zatiaľ čo obce a mestá sú povinné zo zákona hospodáriť s vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom, štát naďalej vytvára dlh pre nasledujúce generácie. Z ušetrenej sumy mohol štát napríklad štyri roky zvyšovať platy učiteľov, postaviť športové haly vo viac ako dvesto mestách. Namiesto toho tu máme sociálne balíčky či vlaky zadarmo.

Centrálna moc samosprávam desaťročia nakladá kompetencie bez adekvátneho finančného krytia. Deficit peňazí sa prejavuje vo všetkých oblastiach ich života, pri riešení technologického dlhu, ponuke sociálnych služieb či prevádzke školských zariadení...

A štát už vôbec nevyrovnáva zaostávanie v ekonomicky slabých regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, silným vysťahovalectvom alebo vysokým podielom rómskeho obyvateľstva. Toto všetko malo byť pôvodne jednou z priorít pri spustení fiškálnej decentralizácie v roku 2005.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Od decentralizácie verejnej správy sa nezmenilo ani prerozdelenie výnosu dane o miestne špecifiká, akými sú napríklad dĺžka spravovanej cestnej siete, charakter osídlenia či veľkosť chotára. Jediné zmeny sa týkali zvýhodnenia pár vybraných samospráv po zbabranom sčítaní ľudu, domov a bytov, ktoré si jednorazovou zmenou metodiky s posvätením ZMOS-u prilepšili na úkor ostatných o milióny eur.

Povinnosti a úlohy obcí sa neustále rozširujú, no na druhej strane im do výlučne samosprávnych kompetencií zasahuje štát. Mám na mysli predovšetkým necitlivé zásahy v oblasti miestnych daní, aktuálne nastavenie stropu pri dani z lesnej pôdy a obmedzenie povoleného rozpätia medzi najnižšou a najvyššou sadzbou pri dani z nehnuteľností. A plazivú centralizáciu štátu navyše cítime aj v mnohých ďalších oblastiach.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak sa vám článok páči podporte ho na vybrali.sme.sk

Stano Horník

Stano Horník

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som najmä fanúšik prírody, cestovného ruchu a tradičného obhospodarovania. Práve ich spojenie a vytvorenie podmienok pre mikropodnikanie v týchto oblastiach je cestou, ako dať v odľahlejších regiónoch ľuďom prácu a priestor na sebarealizáciu. Na tom pracujem ako primátor Hriňovej, ale aj ako podpredseda strany Šanca, za ktorú kandidujem do parlamentu.HriňováFacebookWeb Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu