Z rečí, ktoré Marián Labuda narozprával sa mi urobilo grcmo. Marián Labuda je Slovák, teda aspoň si myslím, že to má napísané v občianskom preukaze. A tam aj jeho slovenskosť končí. Zaliata v karte jeho identity, ktorá sa stratila rozdelením Slovenska a Česka (myslím identita, nie karta :-D)
Nevadí mi, že Labudovi sa páči čeština, aj mne sa páči. Nevadí mi, že si chce nechať epitaf čítať v češtine, je to jeho vec. Čo mi vadí?
Pán Labuda si uťahuje z národa, z ktorého vyšiel. Nevravím, že sme národ, ktorý má byť tým najpyšnejším na svete, ale trocha hrdosti v sebe nosiť môžeme a aj nosíme (sme majstri sveta v hokeji:-D). Srandičky o preberaní si jeho osoby na hraniciach z českej do slovenskej sanitky (reči okolo toho), o tom, ako mu tu ľudia prajú aby išiel do basy (...zvážte sami) atď...
Marián Labuda sa sťažoval Janovi Krausovi, že tu na Slovensku sa k nemu správame zle a že v Čechách je obľúbený, a že tam požíva autoritu, rešpekt a ľudia v Čechách ho majú radšej..... Pán Marián Labuda, čudujete sa tomu? Ohovárať vlastný národ hneď v prvej českej dedine za hranicami...Ale ako som čital v jednom rozhovore s vami, rád vraciate pľuvance.
Pritom je to také jednoduché. Ak sa tu k vám správame zle, hranice sú otvorené. Ak sa tu k vám správame zle - napadá ma veta, heslo: „Každému podľa zásluh".
Nemám vás rád pán Labuda a nevadí mi, že už ani vy mňa.
