Človeče, veď ty ma vôbec nepoznáš. Nevieš, aký v skutočnosti som.
Vidíš ma takého, akého ma chceš vidieť. Pozeráš sa na mňa cez svoju vlastnú optiku, cez svoje očakávania, svoje predstavy a svoje predsudky.
Snímme už tie masky prosím a prestaňme hrať tie nezmyselné hry. Pozri sa hlbšie do svojho vnútra, rozpusti tie vrstvy, ktoré si cestou životom v sebe navrstvil. Prestaň sa už točiť v tom bludnom kruhu. Zbúraj tie múry, ktoré si okolo seba vystaval, aby si sa nimi chránil. Väzníš v nich svoje vlastné šťastie.
Prebuď v sebe to vnútorné dieťa, tú krehkú, radostnú, no zároveň zraniteľnú bytosť, ktorá v tebe prebýva a ktorú si postupne umlčal. Je to to najvzácnejšie, čo v sebe máš. Odhaľ mi svoju pravú tvár a ja ti ukážem tú moju. Máme spoločné viac, než si myslíš. Než si ochotný si pripustiť.
Máš strach? I ja ho občas mám.
Chceš byť milovaný? I ja chcem!
Chýba ti pozornosť? Aj mne zavše chýba.
Cítiš sa smutný, osamelý a zranený? Každý sa tak občas cíti.
No nazri hlbšie do svojho vnútra a nájdeš tam svojho najlepšieho priateľa. Si ním ty sám. Musíš však hľadať veľmi, veľmi hlboko. Ísť až za hranice myšlienok. Odložiť bokom svoju pýchu a to, čo tak hrdo nazývaš pokorou, no v skutočnosti je to len strach z nepoznaného. Neznalosť svojej podstaty.
Nauč sa mať rád sám seba a budeš milovať všetko živé i neživé. Príjmi svoje slabosti a slabosti všetkých ľudských bytostí a nájdeš vytúžený vnútorný pokoj. Prichádza cez prijatie. A pochopenie. A odpustenie. A kde je absolútne pochopenie, tam niet čo odpúšťať.
Chceš viac? Nič skutočnejšie ti život nevie ponúknuť. Všetko ostatné je len podružné. Čriepky poznania, ktoré nachádzaš na ceste životom.
Dávaj však cestou dobrý pozor. Je totiž ľahké sa stratiť. Pamätaj, že nie každý ti je anjelom. Niektorí ti môžu byť lekciou. Buď preto pozorný. Bdelý. Maj na pamäti, že nie všetko, čo vyzerá byť sladké, chutné a lákavé, ti na konci dňa prinesie úžitok. Pôžitok totiž neznamená úžitok. Nebuď však sám sebe sudcom, ani katom. Je to iba skúsenosť. Je tu na to, aby si sa z nej poučil, nie sa v nej uväznil.
Človeče, precitni už konečne. Ja predsa dobre viem, čo si. Aká je tvoja pravá tvár.
Vieš to aj ty? Chceš to vôbec vedieť?
Alebo ideme naďalej hrať tie hry? A aká maska to bude tentokrát??
Nuž teda dobre, tak teda, bež…
Strácať sa a hľadať.
A znova sa nachádzať.
Beztak nemáš kam ujsť.
Iba ak sám pred sebou.
