Mnohokrát som sa nad tým zamýšľal. Aká je vlastne úloha influencerov a, najmä, ako svoju úlohu vnímajú influenceri na Slovensku. Na úvod sa teda pozrime, čo hovorí o význame tohto slova internet.
Ako prvé mi to ponúklo stránku Telekomu. Ich popis je takýto:
Influencer – kto vlastne si?
Význam slova influencer je odvodený z anglického výrazu ,,influence,“ čo v preklade znamená vplyv. Ide poväčšine o verejne známu osobu (herec, hudobník, moderátor, youtuber, športovec,…), ktorá je pre ostatných ľudí vzorom a často im pomáha rozhodovať sa.
Koniec popisu. (Zdroj: internet)
Hm… “Vplyv”. To je mocné slovo, nemyslíte? A ešte mocnejší je jeho význam. A dosah. Už len samotný fakt, že niekto má v rukách moc ovplyvňovať verejnú mienku, je samo osebe obrovská zodpovednosť. Prvou otázkou je, či si to dotyční influenceri vôbec uvedomujú. Druhou otázkou je, či si ľudia uvedomujú, že môžu mať aj vlastnú mienku. Ergo, že nepotrebujú niekoho iného, aby premýšľal za nich a pomáhal im sa rozhodovať. Rozhodovať sa predsa vieme aj sami. Napokon, kto už len vie lepšie ako my, čo je pre nás dobré? Prospešné?
Pripomína mi to ten krátky vtip, ako príde muž za psychológom a vraví mu: “Pán doktor, som v poslednej dobe nejaký nerozhodný. Alebo… nie som?? “
Slovo “ovplyvňovať” má pre mňa podobnú konotáciu ako manipulovať. Slová zručného manipulátora znejú totiž asi takto: „Ja viem najlepšie, čo je pre teba najlepšie. Mne môžeš naozaj veriť…“
A, povedzme si úprimne, to, že niekto v danej oblasti dosiahol úspech, ešte neznamená, že sa vo svojom živote vo všetkom rozhoduje správne (napokon, kto áno?). Že jeho slová, myšlienkové pochody, presvedčenia a názory, sú zakaždým múdre a na prospech ostatným. Skrátka, to, že je niekto slávny, ešte nutne nemusí znamenať, že žije príkladný život. Rozumej, život hodný nasledovania.
Z môjho pohľadu je teda mylné dávať = medzi úspechom a múdrosťou. Úspešný človek nám vie určite veľa povedať o tom, ako v danej oblasti dosiahnuť úspech. To áno. Takže, napríklad, taký Cristiano Ronaldo nám vie určite veľa povedať o tom, ako celé dni trénoval, aby sa z neho nakoniec stal úspešný futbalista a svetová dvojka na aktuálnej futbalovej scéne. Áno, dobre počujete – dvojka. Nie jednotka. Pretože, potom je tu ešte jeden dôležitý faktor a tým je talent. A ten sa naučiť nedá. Taký Leo Messi ho má úplne prirodzený. Vrodený. Môžete trénovať od rána do večera a od večera do rána, ale ak nemáte hlavu ako Messi, jeho futbalové videnie, chuť dávať góly a vôľu nepremárniť žiadnu šancu na gól až do poslednej možnej chvíle, ak nemáte nohy ako on, nerobíte klučky ako on, môžete sa zodrať až po lakte, ale Messi z vás jednoducho nikdy nebude.
No. A tu máme zároveň možnosť vidieť ten rozdiel. Zatiaľ, čo Ronaldo chodí v drahých lesklých oblekoch po rôznych šou a dáva rozhovory, Messi si v ústraní žije svoj vlastný rodinný život a relatívne v tichosti prispieva na rôzne charity. A keď ho počúvate, nemôžete prehliadnuť, že je to normálny, pokorný, pohodový „týpek“, ktorý si je vedomý toho, že ten dar, ktorý má, dostal od boha (je vrodený). Zvyšok je už len tvrdá práca a cieľavedomosť. Nezlomná vôľa sa presadiť. A robiť to, čo robím, najlepšie, ako viem. Vidíte, že ho ten futbal jedným slovom neskutočne baví. To je ten rozdiel medzi osobným príkladom a hovoreným slovom. Narozprávať a napísať totiž vieme kadečo. Žiť to ale, to je už iná káva.
Mimochodom, nedávno som Ronalda v jednom rozhovore počul rozprávať o góle, ktorý dal v nejakom dôležitom zápase. Spôsobom, ktorému sa vo futbalovom žargóne hovorí „nožničky“. Prehlásil, že to bol podľa neho ten najkrajší gól, aký kedy videl. A dodal: „Nie preto, že som ho kopol ja…“ :-))
Niečo mi hovorí, že skromnosť a pokora budú po futbalovej zručnosti jeho naj vlastnosti :))
No. To len tak pre zaujímavosť, aby som vykreslil, že talent ani úspech nás ešte nepredurčujú k tomu, aby z nás boli influnceri v pravom zmysle slova. Dnes sa nám totiž na svete priam roztrhlo vrece s rôznymi influencermi. Je to tu všade samý guru, každý má svetu čo povedať (vrátane mňa :)), no otázkou je, či sa potrebujeme len chváliť, poučovať, predvádzať sa, skrátka „rozdávať rozumy”, alebo ísť zároveň aj osobným príkladom. Motivovať ľudí. A pomáhať im. Byť ostatným ľuďom na prospech.
A tu sa opäť vrátim a zároveň tým aj ukončím tému Ronaldo. Na jednej tlačovej konferencii počas majstrovstiev vo futbale EURO 2021 po tom, ako si Ronaldo zasadol za stôl a zbadal na stole dve fľaše Coca Coly, ich s gestom vyjadrujúcim dešpekt odložil zo záberu kamery a namiesto toho vzal do ruky fľašu s vodou a nahlas prehlásil „Aqua“. To video sa okamžite stalo virálne.
O Ronaldovi sa vie, že je zástancom zdravej výživy. Tu si jeho gesto motivujúce ľudí vziať do ruky radšej pohár vody než plechovku s Coca Colou, rozhodne zaslúži vyzdvihnúť. Oceniť. Pre mnohých ľudí to môže byť inšpirujúce (inšpiratívny – ďalšie slovíčko, ktoré by sa žiadalo zameniť za slovo „influencer“).
Citujem z tlače:
„Jeho počínanie na pozápasovej tlačovej konferencii spôsobilo citeľný prepad akcií amerického giganta v segmente sýtených nápojov Coca-Cola o 1,6 percenta, teda spolu 4 miliardy USD (v prepočte približne 3,34 miliardy eur).“Informáciu priniesol zámorský web ESPN.com.
Aj takéto dôsledky môže mať jedno jediné gesto. Slová a gestá od vplyvných osobností môžu mať obrovskú silu a nesmierny dosah. „Vtipné“ na celej tej veci však bolo, že Coca Cola bola jedným zo sponzorov šampionátu a nie nezanedbateľným čo do výšky výdavkov a teda, príliš sa im počínanie Ronalda nepáčilo. Niet divu. Neviem dokonca, či to náhodou nemalo aj súdnu dohru. U toho posledného som si však nie istý. Ale. Vždy je nejaké ale. Rovnako zaujímavé (paradoxné) na celom tomto príbehu je, že CR mal kedysi priamo reklamnú zmluvu s Coca Colou a taktiež bol tvárou reťazca KFC, ktorý teda o zdravej výžive počul jedine ak z rýchliku a aj to cez zatvorené okná :)
Áno, iste, rozumiem, že ľudia sa menia a menia sa aj ich návyky, pohľad na svet, prístup k sebe či k ostatným. A podaktorým k tomu dopomôže nielen zmena jeho uvedomenia, ale aj výška cifry na bankovom účte. Čím je vyššia, tým nezávislejším sa stávate. Svojim spôsobom. A tým viac si môžete takéto gestá dovoliť. Na začiatku jeho kariéry by si také niečo určite nedovolil.
Život je skrátka plný paradoxov a my, ľudia, sme jeho priamymi účastníkmi.
Nesúdim. Neposudzujem. Len konštatujem fakty.
Jedna z vecí, ktorú ma život naučil, je, že všetci sa môžu mýliť. A zvyčajne sa aj mýlia. Platí to tak o intelektuáloch s dvoma titulmi pred menom a piatimi za ním, ako aj o filozofoch, historikoch, hercoch, športovcoch, hudobníkoch, skrátka, verejne známych osobách, ako aj o bežných ľuďoch. Ba čo viac, často nájdete viac múdrosti v chudobnom starčekovi, než v bohatom “úspešnom” mužovi.
Život je totiž podľa mňa tou najlepšou školou. Stačí chodiť s otvorenými očami, pravidelne sa podrobovať sebareflexii a učiť sa nielen z vlastných chýb, ale aj z chýb druhých. Aj keď, z vlastnej skúsenosti viem, že vlastné “chyby” a poznanie, ktoré z nich vyplýva, nesú v rukách ten najväčší dar. Hovorí sa tomu vlastná skúsenosť. Chápať takzvané chyby ako príležitosť sa zmeniť. Jednoducho, zmeniť svoje smerovanie, ak zistíme, že cesta, ktorou sme sa uberali, sa ukázala ako slepá. Ak nám neprináša nič dobré. Ak nás nikam neposúva. Napokon, pokým nepochopíme zákon príčiny a dôsledku a nezačneme sa podľa neho správať, bude nás to aj tak stále vracať späť. Až do momentu, pokým to celé neprecítime a nepochopíme. A nezačneme podľa týchto pravidiel žiť. Vedome.
Som presvedčený o tom, že jedného dňa ľudia aj tak pochopia, že lepšie, ako sa nechať ovplyvňovať influencermi, je nájsť si svoju vlastnú cestu. Uvedomiť si, že my sami sme strojcami svojho vlastného šťastia. Že sa môžeme kedykoľvek rozhodnúť, aký život chceme žiť. A ísť si za tým. Nezlomne. Neochvejne. Ak totiž budeme celý život nasledovať niekoho iného, vždy budeme len kráčať v iného šľapajách. Cestičkou, ktorú vyšľapal niekto druhý. Nebudeme si vytvárať svoje vlastné cesty. Otvárať svoje dvere možností. Budeme, de facto, hračkou v rukách niekoho iného. Inak povedané, budeme niekým iným, namiesto toho, aby sme boli sami sebou. Pokiaľ nám to k životu stačí, niet čo namietať. Ak však chceme od života viac, musíme nutne vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. A vyšľapať si svoj vlastný “chodník”. Nasledovať svoju intuíciu. Tá nám najlepšie napovie, kto sme a kadiaľ sa máme uberať. Čo nás urobí šťastnými. Čo nás napĺňa a nabíja energiou. Dostáva do “flow”.
Mať sledovateľov môže byť pre niekoho nepochybne lákavé. Dokonca, zdá sa, že pre mnohých. Raz mal v Auparku nejaký youtuber podpisovú akciu spojenú s prednáškou na tému ako sa stať influencerom. Ten zástup záujemcov spomedzi mladých ľudí, dokonca by som sa nebál povedať, že detí, bol nekonečný. Evidentne je záujem o túto profesiu obrovský. Otázkou však je, či dotyční záujemci majú svetu aj čo povedať. I keď, každý z nás má. Viac, či menej. Či to však stačí na kariéru a slušný zárobok, to je už iná otázka…
Mne osobne by sa páčilo zameniť slovíčko influencer za slovo “motivátor”. Nehovoriť ľuďom čo majú robiť, ale ako to môžu robiť. Ako majú nájsť odpovede sami v sebe, prípadne, kde ich majú hľadať (motivačná literatúra, koučovanie, psychoterapia, kurzy, workshopy a pod.) namiesto toho, aby sme im ich vkladali do hlavy my.
V dnešných časoch Google, Youtube, Facebooku a Instagramu je totiž veľmi ľahké sa stratiť. Toľko vnemov, odporúčaní, toľko možných ciest a také množstvo lákadiel a, najmä, toľko rôznych informácií… Jeden už ani nevie, kam obrátiť svoju pozornosť. Je ťažké navyše zistiť, čo je fakt a čo je výmysel. A tak skáčeme od jedného k druhému, až nakoniec strácame samých seba. Svoju vlastnú identitu. Pomaly už ani nevieme, kto vlastne sme. A kadiaľ máme ísť.
Nedávno som zachytil na fejsbúku v takej rybárskej skupinke otázku od jedného z jej členov. Znela: Poraďte mi, ktorá splietaná šnúra je podľa vás najlepšia?
A ja mu na to: Prepáč, ale to nie je dobre položená otázka. Na takto položenú otázku dostaneš od desiatich ľudí 10 rôznych odpovedí. Každému totiž vyhovuje niečo iné. S niečím iným je spokojný a niečo iné mu v daných podmienkach, v ktorých chytá ryby a štýle akým loví prináša požadované výsledky.
To máte, ako keby ste sa opýtali: “Ktoré auto je najlepšie…? “
Akožeee, aké máš presne na mysli?? Dieslové? Športové? Elektrické? Rodinné? SUV….? Ten zoznam by bol asi dlhý však?
Mi to pripomenulo anekdotu, ako sa pani pýta predavača v predajni IKEA, že: Prosím vás, zmestí sa mi táto skriňa do auta? A on jej na to: A aké máte auto? Ona: Žlté. A predavač: „Aha. Tak to nie, to sa vám tam nezmestí“ :))
Týmto celým som chcel vyjadriť a možno tak trochu odporučiť, aby si ľudia, ktorí chcú byť a sú influncermi, uvedomili svoju obrovskú zodpovednosť. Pretože, ak už teda ovplyvňujú, nech aspoň ovplyvňujú tak, aby ľudí robili lepšími. Aby im pomáhali sa správne rozhodovať a úplne najlepšie, aby im zároveň pripomínali, že oni tu nie sú na to, aby za iných rozhodovali, ale aby im ponúkli iný pohľad na vec. Aby im ukázali, že veci sa dajú robiť aj inak. Lepšie. Avšak s prihliadnutím na jedinečnosť každého z nás. V zásade stačí položiť si zakaždým jednoduchú otázku: Bude toto ľuďom na prospech? Pomôžem tým niekomu? Posunie to dotyčného niekam?
Nedávno som natrafil na jeden krátky príbeh o Buddhovi, ktorý to dokonale vystihuje:
Buddhu raz pri prechádzke chytil niekto z okoloidúcich za rukáv a vraví mu: „Pane, niečo som započul o Tvojom priateľovi…“
Buddha ho hneď zarazil. „Počkaj, počkaj, najskôr mi odpovedz: Je to, čo mi chceš povedať, DOBRÉ?“Muž na chvíľu zaváhal. „No, skôr je to zlé“
Buddha poďakoval za úprimnosť a vraví: „Aj tak by mi to, čo mi chceš povedať, mohlo pomôcť. Dovoľ mi však ešte jednu otázku. Je to, čo mi chceš povedať, PRAVDIVÉ?“
Muž zneistel. „No, neviem to o Tvojom priateľovi určite. Medzi ľuďmi sa to len tak hovorí…“
Buddha mu opäť poďakoval za úprimnosť a vraví: „Aj tak by mi to, čo mi chceš povedať, možno mohlo pomôcť. Dovoľ mi teda ešte poslednú otázku: Je to, čo mi chceš povedať, UŽITOČNÉ?“
Muž zavrtel hlavou. “Vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, tá informácia Ti žiaden úžitok neprinesie. Ale je to zaujímavá klebeta.”
Buddha naposledy poďakoval za úprimnosť a celé to zhrnul: „Hm. Takže mi chceš vlastne povedať niečo, čo nie je ani dobré, ani pravdivé, ani prospešné… Povedz mi teda, prosím: Prečo mi to chceš vlastne povedať??“
Nuž, ja myslím, že toto je celkom dobrá bodka za mojou dnešnou úvahou. Najbližšie mám zacielené na otázku výchovy detí a zodpovednosti nás, rodičov, za ich osobnostný rozvoj a duševné zdravie. Zdá sa vám to byť prirodzené a nad slnko jasnejšie? Verte, že aj mne. No, žiaľ, nie je to zakaždým tak jednoznačné a už vôbec nie tak triviálne, akým by sa to mohlo na prvý pohľad zdať. Napokon, veď posúdite sami. Vidíme sa čoskoro.
