Resumé

Sme mnohotvárni
My synovia dračích hláv
Pýtame sa či je bolesť dobrá
Ale bojíme sa vlastných slov.

Spasíme svoje duše dnes a zajtra
Oddáme sa zázrakom dnešných dní
Už naposledy
Už naposledy si postavím pomník
Pomník z vlastných slov
A nevlastných lží.

Si ozajstná moja bolesť
Len neviem, či som ťa hodný
Nie som verný svojim snom
To s tebou podvádzam dni
A tupo im hľadím do karát

Pýtam sa svetiel čí vlastne som
Čí som touto zlobou ničený
A ku krížu pribitý
Judáš v zlatom háve
A Kain v armáde spásy
... sa deje dnešná noc
V ozajstné krivdy.

Sama biješ do zvonu
A cítiš zvuk na perách

Aké úžasné je poznať svet
Zasadiť ho do obrazu
A krásny gíč povesiť na stenu.
Neskôr
Zbaliť ho do škatule
Nech pamätá zlé časy
A nech sa netrápi
Ľudskou hlúposťou.

Kvitne lúka smetím
Ktoré vydedili naše duše
Oddali sa cudzím nociam
Dnes sa nemilujem
Dnes sa počúvam
Ako bijem v cudzom tele.

Neexistujem
Ja prorok ďalekých cieľov
Dávam vám znamenia
No vy ste slepí
Hovorím o ceste
A vy ste hluchí.

Keď slnko hrialo
Dávno sme boli svetom
Kde sú tie časy
Keď láska bola viac než zrada
A my sme si tykali s vetrom.

Trochu dobre sa dnes mať
Na pierka z belasých krídel anjelov sa hrať
a letieť, letieť
vôkol svet.

Okenice sa priatelia s prievanom
Nikdy sa s ním nenudia
Len tak plieskajú
O stošesť