Rysy. Čo vám ako prvé napadne? Plno ľudí, rady na reťaziach, komerc... Prečo by si už len turista vybral za cieľ svojej turistiky práve Rysy? To je jedna strana mince, tá skeptická. Druhá strana mince je ale presne opačná: výstup na Rysy ponúka množstvo výhľadov, panoramatický kruhový pohľad, záživný a zaujímavý výstup, atmosféru horskej chaty a prechod cez všetky výškové stupne hôr - od lesa, cez kosodrevinu až po skaly.
Po sérii daždivých dní sa naskytli dva slnečné dni ako príležitosť na turistiku. Predpoveď počasia sa zdala byť viac než istá a navyše, tieto dni neboli víkendové, čo sľubuje menej turistov aj na tých najobľúbenejších miestach. Za cieľ si preto vyberám práve Rysy, na ktoré sa tak skoro presne po 6 rokoch vrátim.
Skorý ranný budík je viac než nevyhnutný
Napriek pozitívnej predpovedi počasia sa môže situácia najmä v popoludňajších hodinách kedykoľvek zmeniť a pracovný deň taktiež neznamená, že chodník bude na ľudí úplne skúpy. Preto je skorý ranný budík absolútne nevyhnutný. Na parkovisku TEŽ Popradské pleso som len pár minút po piatej hodine. Už teraz tu je celkom slušné množstvo áut a ideálne by bolo byť tu už o hodinu skôr. Samozrejme, cez víkend by pri takomto počasí bola situácia ešte horšia a áut by bolo podstatne viac. Štvorkilometrový výšľap po asfaltke je len rozcvičkou pred ďalším pokračovaním, už po horskom teréne. Nasadzujem tempo, snažím sa zahriať a uviesť telo do prevádzkovej teploty. Úspešne sa mi to darí a predbieham mnohých turistov. Ďalej to už tak rýchlo nepôjde. Na lavičkách oddychuje niekoľko ľudí, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou smerujú taktiež na Rysy, alebo Kôprovský štít. Zopár turistov sa púšťa do výzvy a na chrbát si nakladajú náklad, ktorý ponesú až na Chatu pod Rysmi. Za vynášku budú odmenení okrem dobrého pocitu aj chatárskym čajom.
Ostrva a aj celá Zlomisková dolina sú ešte zahalené tieňom, čo je dobrým znamením. Slnko vie občas poriadne vyšťaviť. Asfaltka je preč a mňa čaká už len horský terén. Jeho začiatok ma zavedie cez chodník poprepletaný koreňmi zo stromov až ku Rázcestiu nad Žabím potokom. Tento úsek trvá približne polhodinu a na rázcestí sa dá pokračovať do záveru Mengusovskej doliny ku Hincovmu plesu a ďalej na Kôprovský štít, alebo sa dá odbočiť doprava do Žabej kotlinky s pokračovaním na Rysy. Väčšina turistov si dnes vyberá druhú možnosť a turisti si Kôprovský štít zatiaľ vyberajú len sporadicky. Pauza dobre padne a čoskoro sa poberám ďalej. Iná možnosť ani nie je.
Scenérie hneď za rána a Rysy ako na dlani
Chodník precháza okolo obrovskej Hincovej skaly a po prekročení potoka sa zatáča do serpentín, ktoré výstup značne uľahčujú a chodník sa míňa pomerne rýchlo. Spolu s ním sa otvárajú veľkolepé pohľady do celej Mengusovskej doliny, na Baštový hrebeň s dominantným Satanom, na Mengusovský Volovec a neskôr i na turistom dostupný a tiež obľúbený Kôprovský štít. Predo mnou sa týči medzi horolezcami obľúbená Volia veža so svojimi piliermi, Žabia veža a neskôr je vidieť aj maturitu horolezcov - Žabí kôň. Nevyniká svojou výškou, no tvarom a charakterom rozhodne. Keď ostávajú posledné tri serpentíny do Žabích plies, prvý raz zazriem aj samotné Rysy. Na tie ostáva zdolať ešte 600 výškových metrov. To je celkom motivujúce, pretože 700 ich už mám za sebou. Pravda ale je, že tie ostávajúce budú o čosi technicky aj kondične náročnejšie.
Ako Slnko ohrieva okolité kopce, vzduch sa začína miešať a to sa prejavuje vetrom, ktorý je výrazný najmä na hrane Žabích plies. Popod Veľkú Kôpku veľmi miernym stúpaním pokračujem až ku serpentínam. Tých je zopár a smerujú rovno ku zabezpečenému technickému úseku. Práve pod nimi sa nachádzajú rady turistov na známych videách. Tento raz to je iné - pod reťazami je len zopár turistov. To vytvára niekoľko desiatok sekúnd na zloženie turistických paličiek, ktoré by tu len zavadzali. Najprv treba zdolať skalu zabezpečenú reťazou, potom prichádzajú na rad dva rebríky a skoby. Druhú polovicu kritického úseku tvorí len užší chodník s reťazou, ktorý prechádza popri strmšom zráze, technicky náročnejší ale nie je. Čoskoro sa dostávam do slnkom osvetlnej Dolinky pod Váhou a opäť si vytiahnem turistické paličky.
Strmák, pauza, strmák a opäť pauza
Po prekonaní exponovaného úseku nasleduje pomerne strmé stúpanie ku Chate pod Rysmi. Tá je najvyššie položenou horskou chatou v Tatrách, nachádza sa vo výške 2250 metrov nad morom. Blízkosť chaty naznačuje brána z farebných himalájskych vlajok, ktorou vstupujem do Slobodného kráľovstva Rysy. Máloktoré miesto má tak silnú atmosféru, ako práve táto svojrázna chata, mám to tu rád. Pod chatou bolo minulý rok koncom júna ešte snehové pole, tentokrát tu už žiadne nie je. Posledný sneh sa nachádza v dlho zatienenej časti Dolinky pod Váhou, ktorá je ináč celá kamenistá, plná balvanov a zlomísk.
Dosiahnutie chaty vytvára veľmi dobrý pocit zo zdolania celej tisícky výškových metrov, tým sa ale nemôžem utešiť, nakoľko tristo ďalších metrov je ešte predo mnou a na vrchole Rysov ešte tak skoro nebudem. Idem sa pozrieť aj ku novým záchodom, ktoré tu tento rok vybudoval turistický online oddiel Klubu slovenských turistov Hikemates. Stavba svojím zovňajškom pripomína alpskú stavbu, funguje na ekologickej technológii spracovania biologického odpadu červami. Minimálne túto sezónu tu ostane aj stará, ikonická farebná kadibúdka s panoramatickým výhľadom.
Od chaty pokračuje opäť strmší chodník do Sedla Váha. To sa nachádza na hlavnom hrebeni Vysokých Tatier a oddeľuje Rysy od Ťažkého štítu, ktorý je súčasťou Koruny Vysokej, ktorá je považovaná za jeden z najfotogenickejších masívov v Tarách. Podobne je na tom i Vysoká, ktorá predstavuje jej najvyšší bod, veď už jej dávni dobyvatelia o nej tvrdili, že jedinou nevýhodou Vysokej je to, že z nej nevidno samotnú Vysokú. Vtedy sa však Vysoká ešte nazývala Tatranským štítom. Z Váhy sa mi otvárajú nové, opäť brilantné výhľady.
Chaos na vrchole a kruhový výhľad s jasnou oblohou
Od Váhy pokračuje chodník cez Kôpku nad Váhou a nad ňou sa chodník láme cez hranu, po ktorej sú Rysy už ako na dosah. Potiaľto je chodník jednoznačný, i keď značne rozrušený od množstva turistov. Treba dávať pozor na každý krok. Za hranou ale chodník stráca svoju jasnú líniu a ľudia si väčšinou razia svoje cesty po strmšej cieľovej rovinke, ktorá vedie rovno na vrchol Rysov. Treba dávať pozor aj na to, aby som neuvoľnil skalu na turistov, ktorí sú podo mnou, rovnako ako aj na to, aby nejaká skala netrafila mňa.
Nejednoznačnosť chodníka vytvára chaos a na samotnom vrchole je taká tlačenica, že hneď po fotografii zostupujem dole, oddýchnem si niekde, kde je viac miesta a menej chaosu. Ale opäť opakujem tú istú vec - oproti júlovým, či augustovým víkendom je toto množstvo ľudí stále znesiteľné. Nádherné výhľady si musím užiť v priebehu pár sekúnd. Na Rysy totiž vedie turistický chodník i z poľskej strany, ľudia tu teda chodia z dvoch smerov. Je presne 11 hodín a návštevnosť dosahuje zrejme svoje vrcholy.
Rysy sú trojvrcholom - JV vrchol je nevýrazný a je najnižší. Najvyšší je prostredný vrchol, ktorý patrí Slovensku, dosahujúc 2503 m n.m. SZ vrchol leží na hranici s Poľskom a je to aj najvyšší vrchol Poľska, jeho výška je 2499 m n.m. Je to najvyššie miesto, ktoré je možné dosiahnuť po svojich, legálne bez horského vodcu, či sprievodcu v Tatrách. Názov pochádza z goralského slova rigi, ktoré odkazuje na ryhy, ktoré vidno na Rysoch pri pohľade od Poľska.
Opatrný zostup a odmena na chate
Zostup si vyžaduje rovnako, ak nie ešte viac opatrnosti ako samotný výstup. Keď sa dostanem za hranu, aspoň polhodinu si oddýchnem na trávnatej pláni, pod slnkom a so stále nádherným a širokým výhľadom, vrátane impozantnej Vysokej a Veľkej Kôpky, ktorá odtiaľto nápadne pripomína Matterhorn. Na chate si dám ich špecialitu - vrcholový puding, ktorý je spolu s chatárskym čajom jednoducho vynikajúci.
Na reťaziach smerom dolu sa už tvoria rady, pre ktoré úsekom prechádzam o niečo viac ako 20 minút. Počasie celý deň drží a smerom hore postupuje už len zopár turistov. Hlavne sa nikam neponáhľať, treba si užiť hory. Ešte sa obzrieť za Rysmi a zostúpiť dolu do doliny. Návrat ku Popradskému plesu je už zo zotrvačnosti a posledné štyri kilometre z Popradského plesa sú už len čerešničkou na torte. Celodenná túra je za mnou a ja mám skvelý pocit z úžasného dňa. Na parkovisko prichádzam o 18:00.
Rysy nie sú len o komerci, keď si vyberiete správny deň. Ak vám k tomu vyjde ešte aj počasie, je to naozaj nádherná túra, s množstvom krásnych výhľadov. Chodník navyše prechádza rôznymi zákutiami Tatier, čiže nie je monotónny. Určite vám túto túru odporúčam. Jedná sa o celodennú, náročnejšiu túru, z kondičnej i technickej stránky, ktorá vás odmení nádhernými výhľadmi a zaujímavou trasou. A možno aj nejakým tým pudingom, či výbornou polievkou na chate za odmenu.
