Lahodný cukrík v zlom obale a zlý cukrík v peknom obale
Verte či nie - kvalitu kávy spoznáte spravidla len podľa obalu. Napriek tomu, že som nazval tento odsek presne opačne - o to však ide - nie je to pravidlom, na ktoré sa možno spoľahnúť úplne. Keby však vyberiete 50 kvalitných káv upražených v malých pražiarňach a 50 supermarketových, komoditných káv (na ktorých by ináč ani nič zlé nebolo, keby neboli prepražené bez štipky úcty ku surovine, ktorú si zrná kávy nepochybne zaslúžia), rozhodne by ste i vy, minimálne s 90 % úspešnosťou dokázali rozoznať, ktoré sú ktoré. Problém, na ktorý chcem týmito úvodnými vetami upozorniť - je práve spomenutá 10-percentná neúspešnosť. Moderná doba, doba pre ktorú je rozhodne význačná i potreba mať dobrú reklamu, dobrý marketing. Existuje však i pár takých pražiarní, ktoré zainvestujú nemalé prostriedky do vybavenia, procesu bezchybnej výroby, majú aj odborný personál - no na konci dňa akosi zabudnú práve na dôležitosť efektívnej sebaprezentácie a obaly ich káv je napríklad ľahké zameniť si s tuctovými komoditkami (komoditnými kávami) z hypermarketu. Opačným problémom sú veľmi lichotivé výroky, v úvodzovkach, pražiarní (myslím tým tie, ktoré napražia tony a tony rôznych mixov zŕn na jednu a tú istú úroveň praženia), ktoré v jednoduchosti povedané - uvedú potencionálneho kupcu do klamu, že kupuje kvalitný produkt.
Čo si teda všímať?
Ako som teda skonštatoval, riadiť sa len obalom (nie len výzorom, najmä uvedenými informáciami) nie je istota. Je to však jediná pomôcka pri nákupe kávy, ak nám nemá kto poradiť. Úplné minimum, ktoré uvádzajú aj výrobcovia komoditných káv je pomer arabiky a robusty. Poznať len to však nestačí. Pokiaľ siahame po dobrej káve a naším motívom je skutočne jej vyhľadanie, potom si musíme žiadať viac. Ďalšími atribútami, ktorých poznanie je žiaduce sú: kontinent a krajina pôvodu, spracovanie - to je však stále len minimum. Úplne ideálne je vedieť aj nadmorskú výšku, meno farmára, veľkosť farmy, o ktorú sa stará, jej názov, presnú odrodu kávovníkového zrna (pri blendoch i pomer zŕn), nákupnú cenu za kilogram zeleného zrna, podrobnosti o importe.
Je reálne niečo takéto nájsť?
Nie sme pri takýchto požiadavkách príliš nároční? Je reálne získať produkt, ktorého kúpou si nekúpime len zrná, ale aj ich príbeh a informácie o pôvode? Odpoveď? Jednoduchá. Je. Je to veľmi jednoduché - na Slovensku je mnoho či už rodinných, alebo aj nie, no každopádne - poctivých pražiarní, pre ktoré je uvádzať tieto informácier úplne bežnou praxou. Stačí si viac všímať, viac sa zaujímať, či kupujeme 500 gramov spálenej, čiernej a olejnatej (!) hmoty, ktorá bola zničená pri pražení, alebo kupujeme zrná, ktoré sú výsledkom poctivej práce ľudí z celého reťazca, ktorým káva musí počas svojej cesty prejsť...
Rázcestie: pražiarne
V krajinách strednej Európy sa veľmi často ráz stáva, že kvalita kávy stojí a padá na pražiarni. Tá sa dokáže zachovať nasledovne:
zrná vedome spraží a prepraží. Aká škoda! Poviete si. Ale čo keď práve toto ľuďom chutí? Netvrdím, že je chybou mať kladný vzťah k tomuto druhu kávy, ale prečo by mala káva (ktorá je mimochodom ovocím, nakoľko pochádza z kávovníkovej čerešne) chutiť trpko, silno a horko? Tento druh pražianí je, povedzme tomu pracovne, uniformovaným mlynčekom na kávu - v prenesenom slova zmysle, pravda. Keby im aj dodali 10 káv s úplne rozdielnymi chuťovými profilmi, ich pražením sa získa 10 káv s 1 a tou istou chuťou. Nečudo, že ich potom miešajú hlava - nehlava.
neskúsené pražiarne. Týmto pražiarňam držme palce, môžu to byť tie, ktoré sú na začiatku svojej cesty a ešte sa len učia, občas sa stane aj prepraženie. Časom sa snáď preradia do tretej kategórie.
dobrí pražiari. Tu sa netreba veľa rozpisovať. Do tejto kategórie patria pražiari, ktorí cuppujú (ochutnávajú) rôzne vzorky zŕn, následne objednávajú tie najlepšie zrná, im hľadajú najvhodnejší profil praženia, aby sa zvýraznili chute význačné pre danú kávu a potom ich, s úctou ku surovine a práci zainteresovaných, pražia, balia a distibuujú kávičkárom.
Názorová rôznorodosť vítaná
Na záver by som chcel ešte napísať jednu myšlienku, ktorú by bolo možno fajn dať na záver každého článku (?) pojednávajpceho o káve. Nevnucujem vám, aká káva vám má chutiť, a ktorá naopak nie. Len chcem poukázať, že je škoda podporovať tých, pre ktorých je káva len prostriedkom na rýchly a de facto škaredý a nepoctivý zárobok. O to viac, že my máme možnosť vybrať si tých, pre ktorých je káva niečím väčším. A áno, viem - to isté by sme mohli napísať o syroch, o paradajkách, o hrozne, o pečive - ale! Káva je špeciálny prípad. Je to jednoducho spoločenský nápoj, vychutnávame si ho či pri rozhovoroch, prednáškach, nestíhačkách. Nie je to len nápoj. A priznajme si, málokto z nás by dokázal diskutovať o inej surovine tak vášnivo, ako práve o káve. Či nie?
