Zabudnime na ekonómov a politikov a chopme sa ekonomiky - Výzva na rok 2021

Písmo: A- | A+

Ekonómovia, a politici s nimi, nie sú schopní priniesť žiadne nové riešenia. Reformy, inovácie a zlepšenie školstva budú omieľať aj o ďalších 20 rokov. A lákať späť slovenských vedcov.

Takto to fungovať nemôže a nebude. Aj keby sa našiel génius s prevratným vynálezom, treba sa postarať o uvedenie riešenia na celosvetový trh, zabezpečiť hromadnú výrobu, udržať ju na Slovensku a firmu nepredať do zahraničia. A tŕpnuť, či niekto nevymyslí lepšiu inováciu v danom segmente. A ako vynález ovplyvní milióny pracovníkov, ktorí zabezpečujú každodenný život - zdravotníctvo, školstvo, potraviny, obchod, dopravu...? No nijako.

Existuje teda nejaké riešenie? Isteže áno - existuje celý komplex riešení. Základom všetkého sú miestne zdroje. Klasické miestne zdroje sú pracovná sila, pôda, občas nejaká fabrika. Dnes sa k nim pripája energetika, 3D tlač, robotika. A vždy sa zabúda na zopár tých najpodstatnejších - čistota, úsmev, ochota a slušnosť v službách a neokrádanie zákazníka.

V 1. etape potrebujeme rozhýbať regióny, priniesť do regiónov čo najviac financií a udržať ich tam.

1. zlepšiť kúpyschopnosť obyvateľov
2. produkovať kvalitné výrobky a služby v každom regióne
3. intenzívne kontrolovať a hodnotiť kvalitu výrobkov a služieb a čistotu prevádzok
4. ochrániť miestnych podnikateľov pred zahraničnou konkurenciou
5. prinášať do regiónov informácie o inováciách a školiť podnikateľov

Ako to dosiahnuť? Od najjednoduchšieho. Úsmev, ochotu a slušnosť personálu a čistotu výroby a prevádzky možno dosiahnuť ihneď a časť prevádzok s tým ani nemá problém. U ostatných treba výchovu a aj tlak. Nemusí to byť štát, ale súkromná firma, ktorá bude na tom aj profitovať. Možno sa niektorá dovtípi ako. Časť zdrojov sa uvoľní investovaním domácností do fotovoltaiky, batérií a tepelných čerpadiel. Domácnosti dnes už nemajú dôvod platiť za teplo a elektrinu. Prostriedky môžu obyvatelia použiť inak. Do regiónov možno priniesť najnovšie technológie v poľnohospodárstve. Treba sa inšpirovať tým čo existuje a prosperuje - zameranie na jednu špecializáciu a prepracované franšízy. Tie možno rozšíriť na množstvo prevádzok a služieb a štát ich môže prideľovať zdarma. Podnikatelia dostanú hotové know-how, len ho bude potrebné dodržiavať. A nič nestojí v ceste, aby dodržiavanie kontrolovali firmy. Profitovať môžu napríklad aj na centrálnom obstarávaní pre tieto franšízy. Veľa práce môžu vykonať osvietení starostovia a primátori. Obce môžu tiež investovať do robotizácie a automatizácie.

Dôležitým zdrojom bude digitalizácia verejného priestoru. Štát nato vynakladá obrovské prostriedky a výsledky sú chabé. Súkromná firma to zvládne so zlomkom nákladov a ešte bude skvele profitovať. A je len symptomatické, že žiadna zo slovenských firiem sa do takéhoto lukratívneho projektu nepustila. Veď riešenie je také triviálne. Reformy ani školstvo však kreativite nenaučia.

Signálom, že vývoj ide dobrým smerom, bude, keď Bratislavčania prestanú nakupovať v Hainburgu. Ak dostanú rovnako kvalitné a cenovo dostupné produkty od miestnych výrobcov. Ak Slovensko bude ponúkať kvalitné služby, prídu aj turisti. A budú prenikať ďalej od Bratislavy. A potom sa sem začnú vracať aj vedci a nadaní študenti. Slovensko však musí vypadať ako Rakúsko, nie ako Moldavsko.

2. etapa - financovanie

Peniaze sú. ECB poskytla bankám 3 bilióny EUR v Asset purchase programmes. Je to viac ako 9 000 EUR na obyvateľa eurozóny, teda 48 miliárd EUR pre Slovensko. Tieto peniaze mali naštartovať európsku ekonomiku, ale reálne sa do nej vôbec nedostali. Skončili na akciových, či komoditných trhoch. Podobne by to dopadlo s helicopters money. Akurát, že tie by skončili v Ázii a u iných výrobcov spotrebného tovaru. Politici si tieto peniaze ani nevšimli. Program by mal garantovať, aby sa peniaze rovnomerne rozdelili do každej slovenskej, španielskej, talianskej, či gréckej dediny a aby tam aj dlhodobo pôsobili. V obciach a mestách by mali byť použité na stavbu domov, financovanie alternatívnych energetických zdrojov, spracovanie poľnohospodárskych produktov, ale aj 3D tlačiarne, či robotiku. Tento program financovania cez bezúročné pôžičky (rovnaké podmienky dostávajú od ECB komerčné banky) by mohol trvať desiatky rokov. Samozrejme, politici by sa fondu nemohli ani dotknúť. Ide to aj bez nich, projekt je pripravený. O aké peniaze pre mestá a obce ide si vypočíta každý sám. Len pre predstavu - pre Bratislavu by išlo o 3,8 miliardy EUR, v Banskej Bystrici takto mohlo byť 702 miliónov EUR a v obci Valaská v okrese Brezno 33 miliónov EUR. Popritom sú 2 miliardy EUR z eurofondov a 6 miliárd z fondu obnovy iba omrvinky. Rozsah Asset purchase programmes si možno overiť na stránke https://www.ecb.europa.eu/mopo/implement/omt/html/index.en.html. Svoje dobré úmysly ECB prezentuje na stránke https://www.ecb.europa.eu/explainers/show-me/html/app_infographic.en.html.

Veľmi by pomohla kryptomena, ale úplne odlišná, od tých, ktoré dnes poznáme. Z rovnakého zdroja ako tento blog, pochádza projekt dvoch kryptomien. Jedna z nich je Kryptomena pre 99%. Práve táto kryptomena prinesie nové pracovné príležitosti, vznik nových značiek, ktoré nebudú musieť ihneď čeliť globálnej konkurencii, nové druhy výrobkov, redukciu chudoby a populačnej explózie, rovnomernejšie rozloženie príjmov medzi obyvateľmi, riešenie negatívnych dopadov globalizácie na menej úspešné regióny, zníženie náporu imigrantov do prosperujúcich miest a krajín, návrat obyvateľov do vyľudňujúcich sa regiónov, oživenie poľnohospodárstva, ovocinárstva, gastronómie, potravinárstva, remesiel, alternatívnych energií, ľahkého priemyslu, dopravy v regiónoch, cestovného ruchu.

3. etapa - cieľ nemá byť plná zamestnanosť, ale radikálne znižovanie pracovnej doby

To je cieľ na úrovni EU. EÚ má sieť špičkových výskumných inštitúcií. Výskum treba nasmerovať aj na roboty, 3D tlač, automatizované systémy, ktoré by mohli zlacňovať výrobu či výrazne skracovať pracovnú dobu. Výsledky výskumu potom bezplatne distribuovať do členských krajín EU. Keď sa trochu odkloníme od dogiem, môžeme uvažovať aj o open source automatizovaných výrobách, ktoré vlastnia štáty, či obce. Akonáhle začne nejaké mesto či obec ponúkať štvor- či trojdňový pracovný týždeň a dvoj až trojhodinovú pracovnú dobu, stane sa magnetom pre imigráciu aj pre talentovaných ľudí. Ak tomu prirátame obchod, kde je väčšina tovarov dostupná cez internet, prácu cez internet a redefiníciu vzdialeností zavedením dopravy typu maglev či hyperloop, o oživení môžu uvažovať aj tie najopustenejšie regióny. Chýba už len radikálna reforma školstva. Ale prvé lastovičky už fungujú. Čo iné sú hry Farma či Automechanik, ak nie naplnením dávnej Komenského vízie - škola hrou.

Skryť Zatvoriť reklamu