Minimálna dôstojná mzda
V Česku každoročne publikujú údaj, ktorý sa teší pomerne vysokému záujmu. Nazýva sa Minimálna dôstojná mzda. Je definovaný ako odmena za prácu za bežnú pracovnú dobu, ktorá pracujúcim a ich domácnostiam poskytuje dostatok finančných prostriedkov na život, ktorý je väčšinou spoločnosti vnímaný ako určitý základný štandard. Jeho aktuálna hodnota je 45 865 CZK, čiže 1 840 EUR. Cenová hladina v oboch krajinách je približne rovnaká, informácia je teda užitočná aj pre nás. Na túto minimálnu dôstojnú mzdu dosiahne na Slovensku len 25% zamestnancov. Dokonalé fiasko otvoreného trhového hospodárstva. Po 36 rokoch dobačovalo k takémuto výsledku. Nadšený prosperujúci národ s mzdovým mediánom v siedmych krajoch pod 1300 euro, si preto volí Smer a spol., teší sa na vystúpenie z EÚ, následné pripojenie k Rusku a ako bonus, plošný zákaz všetkých injekcií.
Žiadne riešenia nie sú
Je fajn, že verejný priestor ešte neopustila hŕstka jedincov, ktorá si uvedomuje, že je zle, že ten trh asi fakt nefunguje a že nemáme žiadne iné riešenia. Publikujú a uvažujú nad rôznymi možnosťami, ale ide vždy, žiaľ, o slepé uličky. Tá najnovšia je čakanie na nové elity. Jasné, logiku to má. Zrazu máme naozaj množstvo absolventov Oxfordu, Cambridge a aj Groningenu a St. Andrews. Slovenskí absolventi prestížnych zahraničných univerzít sú už dnes nepochybne elitou. Vo svojom odbore.
Kde sa majú učiť?
Lenže my potrebujeme nové myšlienky. Úplne nové riešenia. Také, ktoré sa na žiadnej svetovej univerzite nevyučujú. Jednoducho neexistujú. Nemáme čo okopírovať, prebrať od niekoho múdrejšieho, využiť, čo inde funguje. Sme svedkami obrovského pokroku v prírodných vedách a masívneho nástupu nových technológií. Ako reaguje ekonomická veda? Nijako. Nobelove ceny za ekonomiku sú výsmechom ich názvu. Zopár ich nositeľov sa prizná, že súčasný ekonomický model nefunguje. Riešenia neponúknu. Väčšina omieľa hlúposti, na ktoré neustále narážame aj v našich novinách - reformy, menej regulácii, inovácie, kvalitnejšie školstvo, imigranti, návrat expertov, podpora startupov, nižšie firemné dane, dotácie... Stane sa potom to, že sa študenti naštvú a na protest proti nezmyslom, ktoré ich učia, opustia prednášku. Gregory Mankiw z Harvardu by o tom vedel rozprávať. Mimochodom, je to autor jednej z najpoužívanejších učebníc ekonómie. Iste, v týchto vzdelávacích inštitúciách sa skúmajú aj modernejšie myšlienky, povedzme UBI. Kde však na UBI vziať peniaze, keď je každý štát zadĺžený? Všetky reformy, podpora podnikania, inovácie, kvalitnejšie vzdelanie sú zamerané na to, aby ste mohli uspieť v konkurencii, poraziť slabších, neschopnejších, vyhrať. A poslať súpera medzi porazených. Vyriešili ste si osobnú situáciu, ale celospoločenský problém zotrval. Táto časť ekonomiky zjavne funguje skvele. Aj na Slovensku je dosť firiem, ktoré zarábajú milióny. Banky, obchodné reťazce, mobilní operátori, automobilky, súkromné zdravotné poisťovne aj nemocnice. Tu naozaj problém nie je. Všetky spomínané "riešenia" smerujú len k nahradeniu jednej firmy, ktorá je práve na výslní, inou firmou. Alebo k presmerovaniu zdrojov do iného odvetvia, čo má rovnaký efekt.
Nové elity
Takže na nové elity môžeme čakať, môžeme sa na ne tešiť, dúfať, že prinesú nové riešenia, ale budeme sklamaní. To, čo potrebuje nielen slovenská, ale aj svetová ekonomika, sa nové elity nemali kde naučiť. Žiadna univerzita sveta vás nenaučí ako stále vyhrávať. To nedokáže Mourinho ani Ancelotti. Dokonca ani Natália Hejková nie. A ekonomika, voľný trh je tá najväčšia súťaž sveta. Súťaž, kde bojujú všetci proti všetkým, 200 štátov, milióny firiem, miliardy zamestnancov aj spotrebiteľov. Bez pevných pravidiel, najsilnejší proti najslabším. Ferrari proti Dacii. Slovensko, so svojimi pol promile svetovej populácie nemôže v svetovej súťaži nikdy vyhrať. Pokiaľ budeme vytrvalo odmietať tento pohľad na súčasnú ekonomiku, nikam sa nepohneme. Aké šialené musia byť hlavy, v ktorých panuje presvedčenie o možnosti uspieť? Uspieť môže len zopár našich firiem. Ale aj tie budú vyplácať len naše trhové mzdy. Ktorá časť ekonomiky nefunguje? Tá časť, ktorá neprináša profit. Komu dnešná ekonomika neprináša profit? Dvom tretinám slabo platených zamestnancov. Ktoré z opatrení zvýši ich mzdy? Plošne? Žiadne. Lenže na prosperujúcu ekonomiku potrebujeme dopyt. Dopyt bohatých spotrebiteľov. Keď dve tretiny z nich držíme na, či pod hranicou chudoby, môžeme na každej dedine vybudovať Harvard a zároveň skvele zaplatiť tisícom mladých čínskych inovátorov, aby sa presťahovali so svojimi startupmi na Slovensko, nič sa nezmení. Áno, ani len tá Čína ekonomické riešenie nemá.
Dzurinda
Ctený čitateľ už iste zistil, že blog je reakciou na rovnomenný článok spred pár dní. V článku sa tento politik objavil ako symbol nádeje aj pre dnešok. To je už tak trochu ezoterické čakanie na nejaký zázrak. Na perpetuum mobile, kameň mudrcov, prípadne na sitnianskych rytierov. Lenže ani v tomto prípade nešlo o nejaké nové, prevratné, myšlienky. Vstup do EÚ, Schengenu a aj do NATO bol želaním väčšiny spoločnosti. Bolo treba splniť kritériá a poraziť opozíciu. Úloha ťažká, ale reálna a splniteľná. Stačila remeselná zručnosť - politický talent. Tým Dzurinda disponoval, vyhral voľby, podarilo sa mu vytvoriť koalíciu a vstúpiť do EÚ. Talentovaných a zručných politikov máme plno aj dnes. Isteže majú šancu poraziť Smer a vyhrať voľby. A potom čo? Počuli ste niekedy od orgánov PS zmysluplnú vetu o ekonomike? Za jasotu oligarchov prevezme iniciatívu SaS. A z európskeho tigra sa stane európska Argentína. Tá za 14 mesiacov stihla zvládnuť už tri generálne štrajky. Ozdravia sa verejné financie. Ako? Veď je to také jednoduché, šetrením na najchudobnejších, najslabších. Vo svete vidíme, že škrtať rozpočet dokáže naozaj každý. HDP zrejme začne rýchlejšie rásť, pretože sa oslabia práva zamestnancov a možno znížia mzdy. Bohatší začnú bohatnúť ešte viac. SME a Denník N budú adorovať budúcich nobelistov. Istá ekonomická celebrita ocení, že konečne začneme dobiehať Estónsko. Významná časť populácie síce bude musieť riešiť, kde sú chutné a výdatné pasienky, ale keď sa nechcú rekvalifikovať a sťahovať za prácou, čo už s nimi. No nie? Ak však títo HDP-géniovia nezabezpečia ľuďom aspoň minimálnu dôstojnú mzdu, čo teda s ich myšlienkovou výbavou nezabezpečia, ďalšie voľby opäť prehrajú. S kým? Nad tým radšej ani premýšľajme.
Tréneri
Predstavte si šibnutého trénera, ktorý spoza postrannej čiary 90 minút ziape po svojich hráčoch. A po prehre nariadi mimoriadny tréning o 6,00. Presne takto vyzerajú trhové riešenia, ktoré predkladá väčšina politikov a ekonómov dnešného sveta. Inovujte, učte sa, znížime vám dane a podporíme startupy. Takto rozmýšľa celý svet, áno aj Rwanda, Keňa či El Salvador. Celý svet uspieť nemôže, problémy už má aj USA a EÚ. Vo svetovej súťaži jednoducho nemáme šancu. My musíme rozmýšľať úplne inak. Robia centrálne banky svoju prácu dobre? Čo ak sa mýlia? Svet ja zadĺžený, ale inflácia nestúpa. Nie je v ekonomike málo peňazí? Musí to byť nutne vždy súťaž? Môžeme efektívne využiť napríklad spoluprácu? Môžeme v súťaží niekomu sťažiť podmienky? Bežne sa používajú clá, ale ide to aj oveľa elegantnejšie. Svetový obchod môže aj tak skvele fungovať, len bude spravodlivejší. Môžeme niektoré časti ekonomiky zvládnuť aj nahradením nenásytných firiem? Prečo nie, ak to bude pre spoločnosť efektívnejšie. Firmy sa tiež nikoho nepýtajú, keď prepúšťajú a zvyšujú ceny. Musíme sa sústrediť na využitie miestnych zdrojov. Už dnes sa ponúka energetika či produkcia potravín. V okresoch máme možnosť produkovať potraviny a existuje aj nie malá skupina zákazníkov, ktorá by miestne potraviny uprednostnila. Prečo to nefunguje? Neexistuje spojivo - peniaze. Pôsobí tu Klondike efekt, peniaze z okresov miznú. A späť ich nedostanete. V okresoch musíme ekonomiku oživiť jednoducho peniazmi, ktorých väčšina v okrese aj zostane. Internetovou menou. Iná cesta nie je. Ak ich poskytneme formou UBI a na dobrovoľnej báze, mohli by sa nájsť podnikatelia, ktorí ich budú akceptovať. Najmä ak sa prijímatelia UBI zaviažu, že budú v internetovej mene akceptovať aj, napríklad, polovicu mzdy. Môžeme obchody v internetovej mene zatraktívniť rôznymi spôsobmi. Existujú tam aj iné možnosti. Viac v Projekte Bossa World - http://www.projectbossa.bossaworld.com/.
EÚ
EÚ môže priniesť celoeurópske riešenia - napríklad EU v mobile. Prečo má 27 členských štátov vyvíjať vlastný softvér pre štátnu a miestnu správu? Prečo majú tisícky miest a obcí platiť za internetové stránky? Prečo riešenie nezabezpečí EÚ a zároveň ho neponúkne zdarma tretiemu svetu? Čína po Afrike stavia železnice a cesty, EÚ môže poskytnúť tento typ benefitov. Zároveň môže poskytnúť vzdelávaciu, či zdravotnícku platformu. Zhromaždiť a triediť vedecké informácie. Možností je mnoho. Treba rozmýšľať aj nad tým, ktoré firmy sú viac a ktoré menej užitočné. Draghiho správa neskrýva očarenie z amerických technologických gigantov. Pritom Amazon je len obchod či Facebook len sociálna sieť. Ich miliardové zisky sú pôsobivé, ale ich biznis ľahko nahraditeľný. Inými slovami, podpora podobných firiem je zbytočná. Podporu musíme sústrediť na robotizáciu, automatizáciu, AI. Hľadať možnosti, ako uľahčiť a nahradiť ľudskú prácu. Prešli už 2% tretieho tisícročia, ale ľudia drú za nízku mzdu pomaly viac ako v 19. storočí. Musíme hľadať možnosti, ako skracovať pracovnú dobu na 2-3 dni a maximálne 4 hodiny denne. Prepustíme ľudí? Isteže áno. Ale vyššie píšem o UBI. S dostatkom času vznikne viac možností na kultúru, šport, dobrovoľnícku činnosť. Teraz si vyberte, čo by ste chceli. Mzdu pod 1300 EUR a 8 hodín driny a stresu z hlúpych manažérov alebo UBI v primeranej výške a voľný čas, spestrený dobrovoľníckymi, komunitnými či kultúrnymi aktivitami? Je to v rukách politikov. Začať pracovať na takejto, nie príliš vzdialenej budúcnosti, sa dá už dnes.
Reklama - Odporúčané weby:
https://www.belgof.sk/ - noviny celého sveta
https://www.bossaworld.com/ - Hygge Index a Project Bossa World
https://www.tatryana.sk/ - platforma pre mestá a obce. Hodnoťte starostov, hodnoťte kvalitu života v mestách a obciach, hodnoťte jednotlivé obchody.
