EÚ píše na svojom webe, že "politika EÚ v oblasti zdravia sa zameriava na ochranu a zlepšenie zdravia, pričom zabezpečuje rovnaký prístup k modernej a efektívnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých Európanov". Kolosálna hlúposť, čo? Ale keď niečo také EÚ prehlasuje, prečo nepožadovať, aby to EÚ aj plnila. Bolo by možné, aby sa záujmom EÚ naozaj stalo zdravotníctvo v celej EÚ na rovnakej úrovni?
- permanentne zadĺžené a chátrajúce nemocnice
- rady pred zdravotnými strediskami od skorých ranných hodín
- nedostatok lekárov špecialistov
- lekári a zdravotný personál utekajúci do zahraničia
- mesiace čakania na operácie
- neustále výpadky liekov
- chýbajúci DRG systém...
To je súčasný stav nášho zdravotníctva a výsledok trhovej reformy, ktorá priniesla jediný benefit - prosperitu súkromným zdravotným poisťovniam. Systém funguje tak, že obyvatelia a zamestnávatelia platia zdravotné odvody. Z nich sa hradia všetky platby - nemocniciam, ambulanciám, lekárňam, laboratóriám. A aj zisky súkromných zdravotných poisťovní. Systém postavený úplne na hlavu. Zdravotné poisťovne, ktoré majú do zdravotníctva prinášať peniaze, ich, naopak, pacientom odčerpávajú.
Problém zdravotníctva je problém ekonomický. Chudobná ekonomika, ako je tá slovenská, nedokáže generovať dostatok daňových zdrojov do systému, kde sú takmer všetky vstupy v svetových cenách. A dlho to ani možné nebude. Riešenie? Nikoho zjavne žiadne nenapadá. Alebo je nejaké na stole? Napríklad od politikov? Zdravotníckych expertov? Analytikov? Isteže nie, pretože ide o riešenie ekonomické. A tie nikto nemá.
Jedno riešenie predsa len existuje, resp. členstvo v EÚ prináša istú možnosť. Je to jednotná európska zdravotná poisťovňa. Uhrádzajúca platby za rovnaké úkony pre všetky krajiny rovnako. Nie je lepšie mať fungujúce zdravotníctvo ako vydláždené námestia? Určite to každému regiónu prospeje oveľa viac, ako mrhanie eurofondami.
Existuje ešte jeden mimoriadne dôležitý aspekt. Ak sa u nás vytvorí fungujúce zdravotníctvo prostredníctvom Zdravotnej poisťovne EU, a iným spôsobom to možné nie je, každá štátna nemocnica bude mať v názve EÚ, všade bude uvedené, že liečbu hradí EÚ, recept hradí EÚ a podobne, vytvorí sa úplne iný vzťah k EÚ u väčšiny obyvateľov. Bohaté krajiny nápad odmietnu, nebudú ochotné financovať ešte aj zdravotníctvo východnej Európy. Ale treba si uvedomiť, že ani tieto krajiny nie sú imúnne voči odstredivým tendenciám k EÚ. Stačí spomenúť brexit.
Súčasťou riešenia by mala byť aj európska certifikácia nemocníc. EU by definoval súhrn kritérií, ktoré nemocnice musia spĺňať a vyhodnocovala by aj ich plnenie. Medzi kritériá by mala patriť vybavenosť nemocníc, ale aj úspešnosť liečby.
Čo s financovaním takejto poisťovne? Prebiehalo by rovnako ako doteraz - cez zdravotné odvody. Pre bohatú západnú Európu by sa nič nezmenilo. Východná Európa by musela platiť viac, ale tie peniaze nemá. V roku 2023 predstavovali výdavky na našu zdravotnú starostlivosť 6,8 miliardy EU. Treba teda ešte zhruba ďalších 10 miliárd. Ročne. A pre zvyšok východnej Európy proporcionálne viac. Preto by platby z chudobnejších krajín, teda aj Slovenska mohla dorovnávať aj EU. Najrôznejších fondov má dostatok, prostriedky by sa iste našli.
Brusel ponúka príležitosti a má v moci aj riešenia. Môže vyriešiť naše zdravotníctvo, môže vyriešiť digitalizáciu našej krajiny, môže vyriešiť našu ekonomiku internetovými regionálnymi trhmi (s projektom Bossa World - http://www.projectbossa.bossaworld.com/) a tým vyriešiť aj migráciu. Môže vyriešiť bezdomovectvo a zelenú energetiku vhodným nasmerovaním úverov ECB.
Čo potrebujeme? Prestať o riešeniach tárať a prestať ich hľadať s ľuďmi, ktorí žiadne skutočné riešenia nikdy nedokážu ponúknuť. Potrebujeme schopného politika (alebo političku), ktorá si myšlienku (nielen) Zdravotnej poisťovne EU osvojí. Získa na svoju stranu krajiny východnej Európy a postupne bude riešenie presadzovať aj na pôde EU. Otázka je, či takého politika vôbec máme.
Peniaze sa teda zdajú byť hlavný problém. Ale tak tomu vôbec nie je. Oveľa väčší problém sú slovenskí politici. Nápad so Zdravotnou poisťovňou EU, ak by sa teda dostal do verejnej debaty, by ostro odmietli. Prečo?
Teraz si predstavte, že by, čisto teoreticky, boli politici a politické strany "podporované" firmou pôsobiacou v zdravotníctve, a zhodou okolností, vlastniacou aj súkromnú zdravotnú poisťovňu. Budú politici obhajovať záujmy tejto firmy alebo sa budú snažiť riešiť skutočné problémy zdravotníctva? Prvým a hlavný argumentom je VšZP "v strate". Podľa toho ihneď poznáte, s kým máte tú česť. Zákon hovorí, že zdravotná poisťovňa môže v kalendárnom roku vynaložiť na prevádzkové činnosti výdavky najviac do výšky zodpovedajúcej podielu na úhrne poistného pred prerozdelením poistného za kalendárny rok. Ak je VšZP "v strate", neznamená to nič iné, len že do zdravotníctva naliala viac peňazí, ako získala na poistnom. Bolo by nespravodlivé voči politikom, ak som nepriznal leví podiel aj našim milým médiám. Obrovskú nadprácu pre súkromné zdravotné poisťovne vždy vykonávalo a stále vykonáva SME. Keď už raz máte v DNA namiesto štyroch báz pentu, tak sa jej tak ľahko nezbavíte.
Už niečo vyše roka je k dispozícii analytický materiál od Útvaru hodnoty za peniaze. Odhaľuje, ako pôsobí trh v zdravotnom poistení aj v zdravotníctve.
Niektoré body nezaškodí znovu pripomenúť:
- Zdravotné systémy krajín západnej Európy patria k najlepším na svete. Ľudia sa dožívajú nielen vysokého veku, ale aj systém zdravotníctva má výrazný vplyv na nízku odvrátiteľnú úmrtnosť. Výnimkou z vyspelých krajín sú len USA s horšími výsledkami pri výrazne vyšších nákladoch.
- Možnosť vyplácania zisku akcionárom zdravotných poisťovní v povinnom systéme nenájdeme v žiadnej krajine EÚ okrem Slovenska a v USA. Americký systém s veľkým počtom poisťovní a verejných programov je s prehľadom nielen najdrahší na svete, ale aj najnákladnejší z pohľadu administratívy. Slovenský systém verejného zdravotného poistenia so ziskovými poisťovňami je v EÚ anomáliou.
- Súkromné poistenie sa nejaví ako efektívnejšie z pohľadu výdavkov v porovnaní s verejnými programami. Prerozdeľovanie verejných zdrojov od populácie smerom k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti nie je možné považovať za bežné trhové prostredie s ponukou a dopytom po službách. V porovnaní s bežnými tovarmi je dopyt po zdravotných službách z pohľadu jednotlivca nepredvídateľný a nepravidelný. Pacient a ani lekár nevedia predvídať výskyt choroby.
- Nemocnice sú v krajinách EÚ vo veľkej miere vlastnené štátom, samosprávami alebo neziskovým sektorom. Nemocnice poskytujúce komplexnú starostlivosť a univerzitné nemocnice sú obvykle vo vyspelých zdravotných systémoch verejné inštitúcie bez motivácie tvorby zisku.
- Spoločným znakom zdravotníctva vyspelých krajín je neziskovosť poisťovní a fondov v povinnom systéme. Z pohľadu týchto inštitúcií prerozdeľujúcich zdroje na zdravotnú starostlivosť totiž nejde o bežné trhové prostredie, kde sa predávajú tovary a služby. Ide len o presun verejných zdrojov od populácie k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ako sú ambulancie, nemocnice, laboratóriá a iné.
Reklama - Odporúčané weby: https://www.belgof.sk/ - noviny celého sveta
https://www.bossaworld.com/ - Hygge Index a Project Bossa World
https://www.tatryana.sk/ - platforma pre mestá a obce
