Smer - vinník všetkého. Takmer.
Demagógia? Isteže áno, ale nie je o nič väčšia ako vystatovanie sa rastom HDP za ich skvelej vlády. Demagógiou je nie preto, že sú čísla nepresné. Priemerná mzda skutočne stúpla z 805 EUR na 1484 EUR. Demagógiou je preto, že všetky tie údaje vyvolávajú pocit, že ekonomika funguje alebo je aspoň na dobrej ceste. Nie je to pravda. Z rastu HDP neprofitujú všetci rovnako, mnohí vôbec. Po 36 rokoch budovania kapitalizmu sa už čakali oveľa vyššie mzdy, nie tretinové oproti Rakúsku. Smer môže za snahy o vystúpenie z EÚ a pripojenie k Rusku, môže aj za spochybňovanie vedy. Za tie roky vládnutia môže naozaj za horu problémov, ktoré trápia tento štát. Okrem jedného - nefungujúcej ekonomiky. Nezrušil trhové hospodárstvo, neznárodnil priemysel, nezaviedol zdanenie bohatých ani nevyhnal zahraničných investorov. Ekonomika funguje presne tak, ako ju naprojektovali otcovia zakladatelia slovenského ekonomického zázraku. Dôkazom sú každoročné astronomické zisky bánk, prosperita "našich" automobiliek a aj ďalších víťazov trhovej súťaže. Víťazi skvele prosperovali za Smeru aj za Antismeru. Radoví zamestnanci už také šťastie nemajú. Ale veď presne takto to bolo naprojektované, presne o tom je kapitalizmus. O jednom percente víťazov a 99 percentách porazených. To je princíp súťaže. Slobodný trh je tá najväčšia súťaž na svete. Súťaž všetkých proti všetkým. Lenže po 36 rokoch už má obyvateľstvo po krk tvrdej práce na víťazov. Práce za tretinové či štvrtinové mzdy oproti Rakúsku či Nemecku. Tamojší zamestnanci zase majú rovnako dosť 40 ročnej stagnácie životnej úrovne. A naštvaný volič úraduje. U nás, v Amerike, v Európe.
Uganda
Rád pozerávam príhody amerického Poliaka Dawida Andresa za volantom kamiónu. Dá sa najať ako vodič aj v Ázii, či v Afrike a predstavuje krajiny z úplne iného uhla, ako bežné cestopisy. Pred pár dňami sa vysielalo niekoľko dielov jeho cesty z kenskej Mombasy, cez Nairobi, až do Kampaly v Ugande. Ak človek očakával chudobu, bola tam. Ale zároveň sa pozeral ešte na niečo iné. Na stovky podnikateľov a podnikateliek na každej zastávke. Keňa aj Uganda sú rajom pre podnikanie. Podľa záberov zjavne bez prehnaných štátnych regulácií. Podnikatelia sa preplietali v strede cesty medzi autami, kamiónmi a autobusmi, mali malé stánky, či len stoly. Predávali ovocie, zeleninu, jedlo, remeselné výrobky. Mäso sa vystavovalo pri africkej teplote, hygiena v reštauráciách bola primeraná miestnym pomerom, nápisy hotel boli na plechových búdach. Trh vo svojej čistej podobe. Dediny a mestá, verejné priestory, boli plné blata, špiny, chaosu. Nie, ani tam štát prehnane nezasahuje. Obrázok, ktorý sa vám naskytne hocikde v treťom svete. Zrejme platí - čím chudobnejšia krajina, tým viac podnikateľov. Podnikateľmi sú všetci, ktorým sa podarí niečo málo vypestovať, chytiť v mori alebo vyrobiť a potom sa produkty snažia predať.
Podnikanie
Podnikanie je jediná možnosť ako prežiť, východisko z núdze. Deľba práce nefunguje ako v bohatších krajinách, pretože na "zbytočné" povolania nie sú peniaze. Nielen slovenská, ale aj západná ekonomika upadá. V trhovej súťaži začína prehrávať a peniaze sa sťahujú do Ázie, z periférií do centier a od chudobných k bohatým. Trh normálne funguje, len Západ prestal vyhrávať. Riešenia? Všade počúvate tie isté, u nás, v EU, v USA. Reformy, inovácie, menej regulácií, podpora podnikania. Kenská a ugandská cesta. Teraz aplikujte podobné rady napríklad na tú Ugandu či Keňu. Inovácie. V Keni vznikla M-Pesa. Dnes je to fintech, ale v čase jej vzniku, v roku 2007, sa to slovo ešte nepoužívalo. V Afrike je rozšírená, ale žeby vyriešila problémy aspoň v Keni, sa tvrdiť nedá. Ďalšia kenská aplikácia je iCow - užitočná aplikácia pre farmárov. Zo záberov Dawida Andresa však blahobyt nevidno. Predstavte si, že ste inovátor z Kampaly. Aké možnosti máte preraziť vo svete? Nulové. Musíte vymyslieť produkt, vyrobiť ho, predať a udržať sa vo svetovej konkurencii. So základňou v Kampale. Šialený nápad. Občas sa nejaký úspech podarí. Vznikne pár milionárov, dajú zarobiť nejakým manažérom. Stovkám zamestnancov dajú prácu, ale za trhovú mzdu. A zvyšných 50 miliónov Ugandčanov, či 5 miliónov Slovákov čo? Je len otázka času, kedy budú vedľa ciest a na odpočívadlách stáť aj stovky slovenských podnikateľov ponúkajúcich úrodu zo svojich skromných polí.
Lobisti
Kde je problém? V podnikaní určite nie. Keby bol, banky a automobilky odídu prvé. Pri čítaní podobných rád musíme vnímať, akou inštitúciou sa autor článku, píšúci o ekonomike, chváli. Uvádza ju zvyčajne pod svojim menom, aby dodal článku väčšiu vážnosť. Uvažujme, kto inštitúciu platí. Asi niekto, kto má zbytočné peniaze, teda je bohatý, nie? Prečo ju platí? Aby zbohatol ešte viac. Alebo sa niekomu zdá, že podobné analytické firmy financujú miliardári preto, aby schudobneli? Aby zbohatli pracujúci? Veď im budú musieť dať vyššie mzdy. Aby zbohatli štáty? Veď si prestanú požičiavať. Aj takúto podobu môže mať lobing. A kúpiť sa dá, veľmi rád, hocikto. Lobing nie je len vecou parlamentného zákulisia. Treba masírovať aj verejnú mienku. Vsugerovať ľuďom vinu a zodpovednosť za ich ekonomickú situáciu. Chudobní sú preto, lebo sú leniví, nevzdelaní, neriskujú pri podnikaní. Chyba nie je v systéme, ale výhradne u jednotlivca. Nie je to nič nové. Nobelista Angus Deaton písal o kolegoch ekonómoch, ktorým daný stav vyhovuje, pretože skvele profitujú práve z podobných článkov. Slovenský verejný priestor je zahltený podobnými typmi. Prihovárali sa niekedy za vyššiu minimálnu mzdu? To je predsa antitrhový prvok. Ale za ochranu duševného vlastníctva, čo je antitrhový prvok ako vymaľovaný, budú bojovať do posledného dychu. Desiatky rokov, až do roku 1990, platilo, že dve tretiny príjmov bohatých štátov idú na mzdy, tretina vlastníkom kapitálu, jeden z takzvaných faktov Nicholasa Kaldora. Dnes ide na mzdy pracujúcich len 58% bohatstva. Lenže investori chcú ešte a ešte viac. Takže najatí poskokovia publikujú, noviny tie žvásty zverejňujú, inteligencia svojim idolom slepo verí a dezorientovaná opozícia bojuje o chudobných a naštvaných voličov rétorikou trhových idiotov.
Ktorá časť ekonomiky vlastne nefunguje?
Tá časť, ktorá neprináša profit, všakže. Komu dnešná ekonomika neprináša profit? Dvom tretinám zamestnancov. A komu prináša? Investorom a manažérom. A ako ideme ekonomiku riešiť? Reformami, čiže ľahším prepúšťaním zamestnancov, aby firmy mohli ďalej zvyšovať zisky. Kedy sa povie národu pravda? Táto republika prosperuje len preto, že sem prišli zahraniční investori. Prišli sem preto, lebo ich korumpujeme investičnými stimulmi a najmä lacnou pracovnou silou. Vážený národ, 36 rokov pracujete za nízke mzdy a ďalšie desiatky rokov sa nič nezmení. Ak sa chcete mať lepšie, je tu možnosť podnikať. Ak budete mať šťastie, zopár z vás sa z otroctva vymaní, ale väčšina nie. Taký je princíp trhu, moderného otroctva. Ak by sa mzdy zvýšili, firmy odídu a spolu s nimi aj ich peniaze. Ekonómovia to dobre vedia, len sa o tom radšej nepíše a nehovorí. Jedinou témou tak musí byť motivácia k podnikaniu a inováciám. Pre tých pár šťastlivcov.
Možnosti?
Otočiť Klondike efekt želaným smerom. Priviesť peniaze do regiónov a udržať ich tam. To je základ. Prosperovať musí každý jeden okres. Už dnes sa môže stať každý okres energeticky sebestačný. S tým sa musí začať.
No a ešte obligátne moje riešenie, pretože žiadne iné zatiaľ neexistuje.
Ingredience úspechu
Ingredience úspechu existujú, musím to stále opakovať. Automatizácia, robotizácia, 3D tlač, AI. A, áno, UBI a internetová mena. Len ich vhodne pospájať. Každý dospelý človek v okrese (ak bude mať záujem) dostane mesačne na účet 300 EUR v internetovej mene, s podmienkou peniaze míňať len na lokálne tovary a služby. A s ďalšou podmienkou, akceptovať aj časť mzdy v tejto mene. To je pri priemernom počte obyvateľov asi 10 miliónov EUR. Nájdu sa podnikatelia, ktorí dokážu o tieto peniaze zabojovať s využitím iba lokálnych zdrojov? Každý ďalší mesiac pribudne ďalších 10 miliónov. Po roku bude v okrese 120 miliónov EUR. Po ďalšom roku 240 miliónov. Možno to bude trvať roky, ale rastúca chudoba bude toto jediné možné riešenie približovať realite. Všetky technické detaily rieši Projekt Bossa World.
5 prvkov, ktoré spolu môžu zmeniť ekonómiu
1. Klondike efekt
2. Miestne zdroje
3. Zameranie na okresy
4. Internetová mena
5. UBI
Klondike efekt
Jav, ktorý funguje stáročia. Funguje vždy a všade. Ak sú v regióne peniaze, región prosperuje. Ak peniaze odídu, región spolu s obyvateľmi, chudobnie. Naopak, investovaním regióny opäť ožíva. Príkladov sú tisíce. Najčastejšie prichádza s významnými investormi. Zamestnanci dostávajú relatívne slušné mzdy, peniaze môžu míňať a tým podporovať miestnu ekonomiku. Ak Klondike efekt funguje vždy a všade, môže prosperovať celý svet. Nutným predpokladom je dostať peniaze na Slovensko, do všetkých jeho okresov a aj do regiónov celej EÚ a potom ich tam aj udržať.
Otázka znie - dá sa Klondike efekt vyvolať umelo? Môže región prosperovať, ak sa peniaze budú priamo distribuovať obyvateľom? A dokáže sa zabezpečiť, aby väčšina týchto peňazí v regióne zostala? Čo myslíte vy?
Miestne zdroje
Základným predpokladom udržania peňazí v regióne sú, pochopiteľne, miestne zdroje. Miestne zdroje sú pracovná sila, pôda, priemysel, energetika, 3D tlač, robotizácia, automatizácia.
Zameranie na okresy
Všetky riešenia, tie nefungujúce, sú zamerané na celé štáty. Oveľa jednoduchšie je zameranie na menší celok - okres. Ak zmeny dokážu ekonomicky naštartovať jeden okres, budú fungovať v každom regióne na svete. A tých je na celom svete 53 000. Regióny postupne vytvoria sieť doplnkových internetových trhov.
Internetová mena
Dostať peniaze do regiónov je predpokladom prosperujúcej ekonomiky. Udržať peniaze v regiónoch je ešte väčšia výzva. Eurá nie je možné v regiónoch udržať. S internetovou menou je to veľmi jednoduché. Ak je to internetová mena so špeciálnymi vlastnosťami a zameraná na bežné platby.
UBI
Univerzálny základný príjem. Internetová mena sa bude distribuovať formou UBI. Ak peniaze nedáva zamestnávateľ, musí dať ľuďom peniaze niekto iný. Štát peniaze tiež nemá.
Ako to bude fungovať
Peniaze v rukách obyvateľov vytvoria dopyt. Dopyt je presne to, načo podnikatelia čakajú. Internetová mena bude firmy chrániť pred zahraničnou a aj mimoregionálnou konkurenciou. Zvýšený dopyt bude mať ďalší efekt. V regiónoch vzniknú nové firmy. Začnú sa využívať miestne zdroje. Dopyt naštartuje potravinárske výrobne, ľahký priemysel. 3D tlač, robotizácia a automatizácia prinesú ďalšie možnosti. Dostatok peňazí v regióne zabezpečí, že firmy nebudú musieť súťažiť cenou, ale kvalitou. Len kvalita im otvorí dvere za hranice regiónu i Slovenska. Spolu s dopytom prídu inovácie, úplne automaticky, prirodzene a spontánne. Potom príde ďalší benefit. Akonáhle bude v regióne dosť peňazí a tým aj kvalitné tovary a služby, začnú sa vracať obyvatelia.
Ak bude v regióne dosť peňazí a fungujúca ekonomika, bude generovať vyššie dane. Viac peňazí v rozpočtoch zabezpečí dostatok prostriedkov na zdravotníctvo, kvalitné cesty a ďalšie verejné služby. Okres začne prosperovať.
Netreba meniť zákony, politický systém, nahrádzať existujúcu menu. Každý obyvateľ aj firma sa slobodne rozhodnú či projekt využijú. Ide o systém, ktorý bude spolupracovať so štátom. Projekt má priniesť prosperitu do okresov, spolupráca so štátom je nevyhnutná.
Všetky moje blogy nájdete na http://www.blog.bossaworld.com/
Reklama - Odporúčané weby:
https://www.belgof.sk/ - noviny celého sveta
https://www.bossaworld.com/ - Hygge Index a Project Bossa World
https://www.tatryana.sk/ - platforma pre mestá a obce. Hodnoťte starostov, hodnoťte kvalitu života v mestách a obciach, hodnoťte jednotlivé obchody.
