Za túto jednu vec ste vinný vy, nie Smer

Áno vy, milí ekonómovia, balamutiaci hlavy intelektuálov svojimi nezmyselnými článkami

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Máme trhovú ekonomiku

Ekonomika ide presne podľa vašich nôt. Viniť koalíciu z toho, že hospodárstvo nefunguje, je obrovské precenenie intelektuálneho potenciálu našich stalinistov. Keby totiž fungovalo podľa ich predstáv, tak tu máme komunistickú ekonomiku severokórejskeho typu ozvláštnenú vyspelou korupčnou schémou skúsenej africkej diktatúry.

Máme slobodné trhové hospodárstvo, liberalizovaný obchod, podnikať a súťažiť môže každý do sýtosti. Firmu založíte bez väčších prieťahov, bankovníctvo štandardne funguje, z predminulej vlády máme aj stovky opatrení na zlepšenie podnikania. Spokojnosť našich milionárov realitu len potvrdzuje. Isté percento z nich naozaj zbohatlo aj vďaka svojim nápadom. Ekonomické vzťahy sa nijako neodklonili od línie určenej po roku 1989. A predsa to nefunguje.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Staré štruktúry

No a ani fungovať nemôže. To by naše staré "reformné" štruktúry museli začať chápať každodennú ekonomickú realitu a odpútať sa od demagógie. Pošlite hrať naše kluby Ligu majstrov. Všetky prvoligové kluby. Dokážete si predstaviť ich výsledky? Súťaž je totiž presnou podstatou dnešného ekonomického modelu. Slovenské firmy majú o trhy bojovať s Amazonom, BYDom, Googlom či Teslou. Veriť v úspech, dokonca v trvalý úspech v tejto konfrontácii, a pritom spriadať nezmysly o kvalitnom vzdelávaní, reformách a inováciách, môže iba čistý blázon. Šialená demagógia obsadila verejný priestor a nikomu sa to nezdá čudné. Verejná diskusia o ekonomických otázkach tak získala naozaj primeranú kvalitu.

SkryťVypnúť reklamu

Logická chyba modelu

Model, ktorý zaviedli a stále obhajujú, má logickú chybu. Inovácie majú pomôcť zvýšiť rast produktivity, čo má viesť k rastu príjmov domácností. Naozaj? Rast produktivity sa predsa zabezpečuje masívnejším využitím technológií a redukovaním zamestnancov. Zamestnanci dostávajú trhové mzdy, nie mzdy závislé od rastu ich produktivity. Keď firma vidí, že vyrobia viac, spevní normy a zvýši nároky. Nezdvihne platy. Zamestnanci sú prepúšťaní a pri vhodnej príležitosti nahradení lacnou Áziou. Znižovanie nákladov je bežná prax. Ako teda môže fungovať rast príjmov domácností? Ak vám nestačí toto vysvetlenie, ešte je tu nositeľ Nobelovej ceny Angus Deaton: Mýlil som sa. Dnešný ekonomický model nefunguje.

SkryťVypnúť reklamu

Estónsko má byť príkladom?

Po 35 rokoch sme porovnávaní s Estónskom. S Estónskom, nie s Rakúskom či Dánskom. Autorom týchto porovnaní nedochádza, že niečo nie je v poriadku? Že model, ktorý zaviedli v roku 1989, je chybný? Vôbec nie je rozhodujúce, že Estónsko je v niektorých ukazovateľov lepšie ako my. Pretože ani Estónsko sa na úroveň Rakúska či Dánska ani zďaleka nedostalo. Nedostalo sa tam ani Česko a ani východné Nemecko. Celá východná Európa je 35 rokov v rovnakej stoke. Teraz sa tam prepadla aj EÚ. Práve preto vznikol Draghiho elaborát a návrh na vyhadzovanie 800 miliárd EUR ročne. Materiálu dominuje neustále pripomínanie zaostávania EÚ za USA. Za tými USA, kde v súčasnosti, po započítaní inflácie a napriek obrovskému nárastu produktivity práce, sú reálne mzdy priemerného amerického pracujúceho nižšie ako pred päťdesiatimi rokmi. V dôsledku toho musí šesťdesiat percent Američanov prežívať od výplaty k výplate. Nádhera. A náš národ je kŕmený nezmyslami o svetlých zajtrajškoch trhovej ekonomiky. Dopadli presne ako komunisti, aj im ostali len sľuby. Ešteže majú aspoň Smer, na ktorý sa môžu vyhovárať. A neschopný národ, ktorý nedokáže inovovať.

SkryťVypnúť reklamu

Rating

Človeku sa nechce veriť, že sa môže viesť ešte aj polemika o ratingu. Ratingu A+ je zlý, rovnako ako všetky ostatné ratingy. Signalizujú, že verejné financie krajiny sú v zlom stave a na chod štátu sú potrebné pôžičky. Zdravá prosperujúca ekonomika nepotrebuje žiadny rating, pretože si štát peniaze nemusí požičiavať. Pre súčasný ekonomický model je príznačne, že taká ekonomika už na svete asi ani nie je. Časť ekonómov oslavuje Javiera Mileia, Argentínčana posadnutého motorovými pílami. Radikálne skresal štátne výdavky a za pol roka sa mu podarilo zvýšiť oficiálnu mieru chudoby zo 41,7% na 52%. Samozrejme, tiež si myslím, že krajina by mala mať vyrovnaný rozpočet. Na argentínskom príklade ale vidíme, čo môže priniesť. Verejná diskusia o rozpočte sa točí v kruhu daní a škrtov. Je tu však jeden jav, ktorý dlhodobo funguje. Štátne dlhy sa stále zvyšujú, štáty spotrebúvajú viac peňazí, ako majú k dispozícii. Ale inflácia nestúpala. ECB mala dokonca inflačné ciele, ktoré sa nedarili plniť. Čo sa vtedy vlastne udialo? ECB poskytla bankám 3,2 bilióna EUR. Banky previedli na ECB dlhopisy štátov eurozóny. ECB teda na niekoľko rokov zmazala časť štátnych dlhov. A s infláciou sa vôbec nič nestalo. Človek by povedal, že v ekonomike je zrejme nedostatok peňazí. Kto prvý poruší tabu a začne legitímnu diskusiu o nahradení zadlžovania inou formou riešenia potrieb ekonomiky?

Nobelova cena

Tohtoročná Nobelova cena zaujala aj u nás. Acemoglu našiel riešenie - inkluzívne inštitúcie a vyslúžil si aj u nás pár oslavných článkov. Inkluzívne inštitúcie máme predsa aj my a má ich celá východná Európa. Má niekto pocit, že prosperuje? A práve tieto inkluzívne inštitúcie vôbec nebrzdia voľný pád, ktorý práve predvádza Veľká Británia. Južná Kórea, Čína, Emiráty a aj Singapur sa na cestu prosperity vydali aj bez inkluzívnych inštitúcií. Čomu by sme sa mali vyhýbať ako čert krížu, sú extraktívne inštitúcie. Ale nie je práve každá jedna firma kryštalickým príkladom extraktívnej inštitúcie? Takže ani najnovší nositelia Nobelových cien nepriniesli žiadne riešenia. Presne ako všetci ich predchodcovia za posledných 30 rokov.

Ktorá časť ekonomiky nefunguje?

Ešte aj tu je problém, pretože hlavný ukazovateľ, rast HDP, skresľuje pohľad na ekonomiku. Ak je rast dostatočne vysoký, ekonómovia sú spokojní a politici si pripisujú zásluhy. Ale rast HDP nič nehovorí o situácii obyvateľov s príjmom pod mediánom a o 10-15% zamestnancov s príjmom o trochu vyšším. Odliv peňazí postihol práve túto skupinu. Stovky miliónov obyvateľov EÚ, USA a Číny. Stovky miliónov spotrebiteľov, ktorých peniaze v ekonomike chýbajú. Kto sa zaoberá touto skupinou? Nikto. Dajte spotrebiteľom peniaze a ekonomika opäť začne fungovať. S malým dodatkom - udržte väčšinu tých peňazí v regióne.

Čo treba?

Zabudnite na všetko, čo ste prečítali za posledné roky o ekonomike. Ekonómovia nevedia chybu opraviť. Chyba ani nejde opraviť konvenčnými riešeniami. Musí prísť niečo absolútne nové. Ide o stratégiu, ako môže štát uspieť v ekonomike súťaže. Vytvára sa obrovský nepreskúmaný priestor najmä pre mladých ekonómov. Pred asi desiatimi rokmi urobili študenti z Harvardskej univerzity nevídanú vec. Hromadne opustili prednášku profesora Gregoryho Mankiwa, autora najpoužívanejšej ekonomickej učebnice, na protest proti ekonomickej ideológii, ktorú obhajoval. Neboli to zďaleka jediné protesty a nielen na Harvarde. Vzbúrte sa proti hlúpostiam, ktorými nás kŕmia ekonomické "autority". Dávajte im nepríjemné otázky a žiadajte riešenia. Spochybňujte ich ideológiu. Vymieňajte si nápady, pripojte sa k zahraničným iniciatívam, ovplyvňujte politikov v Európskom parlamente. Všetko, čo je treba, má každý z vás - inteligenciu, internet a voľný čas po pracovnej dobe. Môžete využiť platformu bossaworld.com, ktorá umožňuje pripraviť také ekonomické experimenty, ktoré dosiaľ možné neboli. Sústreďte sa na miestne zdroje. Spolupracujte so sociológmi, urbanistami, tvorcami robotov a predstavte riešenia, ktoré zmenia nastupujúci neofeudalizmus na spoločenský model, kde sa bude dobre cítiť každý obyvateľ.

Ingrediencie riešenia

Miestne zdroje sú prvoradé. Treba zabudnúť na štát a riešiť ekonomiku menších regiónov - okresov. Ekonomika bude prosperovať len vtedy, keď sa udržia v regióne peniaze. UBI je nevyhnutné. Jeho propagátorov treba presvedčiť, že sa dá zaviesť aj v internetovej mene. Môže sa založiť virtuálny Kempelenov (Deatonov, Wernerov, Bremmerov, Lowreyovej, Raworthovej, Collierov ... môžete si vybrať) inštitút pre ekonomiku, ktorý by všetky nové ekonomické iniciatívy zastrešoval. Oveľa efektívnejšia by však bola politická strana. Stačila by každý týždeň jedna tlačovka s originálnou myšlienkou a o propagáciu by sa postarali médiá. Slovensko potrebuje novú stranu ako soľ. Normálnu politickú stranu, ktorá konečne prinesie použiteľné riešenia pre ekonomiku a nie extrémistickú propagandu a trhovú demagógiu.

Reklama - Odporúčané weby:

https://www.belgof.sk/ - noviny celého sveta

https://www.bossaworld.com/ - Hygge Index a Project Bossa World

https://www.tatryana.sk/ - platforma pre mestá a obce

Jozef Stasík

Jozef Stasík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  875x

Čitateľ, ktorý sa raz za čas vyjadrí aj na blogu. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,066 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
INESS

INESS

106 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

310 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu