Začalo to všetko tým, keď som sa dostala na druhy stupeň základnejškoly, bola som šiestačka a ja som už začala rozmýšľať na akú školu chcem ísť.Vtedy som to ešte ako tak obmieňala no už vtedy som rozmýšľala nad Hotelovou akadémiou.Ale nerozhodná som bola až do ôsmeho ročníka. Od začiatku školského roka som snívalao tom, že chcem mať hotel, reštauráciu, aby som mohla robiť to čo ma baví.V deviatke pri vypĺňaní stredných škôl, som s istotou napísala Hotelováakadémia. Väčšina ma od tej školy odhovárala, ponúkali mi iné školy, najmä gymnázia.No ja som bola viac než dosť rozhodnutá, že Hotelová je ta pravá škola. Po odoslaníprihlášky som čakala a čakala kým príde papier a došiel. Na papieribolo napísané: „Prijatá bez prijímacích skúšok.“ Vtedy som s istotou vedela,že som sa rozhodla správne.
V prvom roku na Hotelovej mi trošku trvalo kým sizvyknem na nových profesorov, na novy systém učenia a podobne. No zakaždým,keď som prechádzala a ešte aj dodnes prechádzam po chodbách školy, vždy rozmýšľamnad tým, že tu som kedysi chcela ísť a som tu. Je to úžasný pocit, keďidete za svojim cieľom a darí sa vám si splniť svoj sen. Môj sen je vlastniťkokteilový bar a verím si, že raz ho budem mať a budem sa po ňom prechádzaťa rozmýšľať nad tým, že som si splnila svoj cieľ a musím ho už len udržiavaťa pokračovať v úspechoch naďalej.
Teraz som už v druhom ročníku a darí sa mi dobre. Strašnerada mám tie odborné predmety aj keď niekedy mi idú dosť na nervy ako každému študentovi,ale bez tvrdej práce nie sú koláče alebo ako sa to vraví. Jednoducho som nadšená,že môžem študovať tam, kde som túžila. Baví ma variť, piecť a vymýšľať novéhlúposti s jedlami, nápojmi a s vecami súvisiace so školou,čiže obsluha, príprava stolov a podobne. V marci by som mala začať robiť barmanskýkurz ak sa mi podarí, tak mi držte palce, raz možno prídete ku mne do baru a namiešamvám nejaký dobrý, chutný a kvalitný nápoj.
