Napríklad ako ja. Mám malého 4. ročného brata a poviem vám,že je to teda riadny beťárik, ale aj veľký pokladik. Život bez neho by som si užza žiadnych okolností nevedela predstaviť.
Dokázal mi otvoriť oči a rozcítiť moje srdiečko. Ako?? Hneďvám to vysvetlím.
Keď ešte nebol na svete, nikdy som nezvykla plakať pri nejakýchfilmoch alebo správach a tak. No odkedy mám toho malého prcka, a viemaké to je úžasné mať také malé dieťa doma, ako vie potešiť, povedať niečo zábavné,čo stojí za to a smejem sa na tom mesiace, tak sa rozcítim pri každej maličkosti,stačí že už vidím niekoho kto plače a už sa mi tisnú slzy do oči,nehovoriac o tom, keď sa tam vyskytnú aj malé deti. Príde mi veľmi ľúto,ak ukážu napr. v televíznych novinách osudy opustených deti, vtedy mam chuťich všetky zachrániť a zobrať pod moju opateru. Ale viem, že to sa nedá.
Ďalšia vec, čo sa mi zapáčila, čo som si aj uvedomila alebo skôro tom premýšľala je to, že:
Dnes, keď som ho šla ukladala spať, plakal, že nechce ísť somnou spať, že chce ísť s tatíkom, ale keďže on nebol doma, šla soms nim ja, pekne mu vysvetlila, že prečo s nim nemôže ísť spať ockoa už sa upokojil. Chvíľu potrvá kým zaspí a tak sa medzi tým rozprávamea šepkáme si naše tajomstvá. Potom sa ma opýtal či neprídu strašidlá. Prišlomi veľmi smiešne, keď som si spomenula ako som sa aj ja kedysi bálaa viem, že to nebolo príjemne, tak som sa mu snažila vysvetliť, že strašidláneexistujú, ale myslím, že jeho hlavička ešte nepochopila moje slová. Snáď keďvyrastie. No nič vrátim sa späť. Čiže ako sme sa tak rozprávali, vysvetľovalasom mu ešte ďalšie iné veci. Najviac som sa mu snažila natlačiť do jeho hlavičky,že už je veľa hodín a mal by ísť spať, že nech pokojne zavrie očká a spinká.Vtedy prišla ta najkrajšia vec, ktorú spravil. Jeho mala rúčka ma chytila zamoju ruku a zavrel očí a zaspával. Mne osobne sa to strašne páčilo,lebo sa mi zdalo, ako keby potreboval cítiť pocit bezpečia a istoty. Potomuž pokojne zaspal a ja som premýšľala, že je to úžasný pocit, keď vás chytímalé dieťa za ruku s istotou, že mu môžme dožičiť ten pocit, kde sa dieťa nemusíničoho báť, kde pociťuje lásku a teplo domova.
