Ako prvý kto uvidel tento prízrak holý:)bol dnešný sused(gynekológ-pôrodník), potom zdravotné sestry a tak nakoniec milovaná maminka, ktorása na mňa veľmi tešila, veď aj mala načo ..xixi.. a hneď za mamkou mavidel ľúbezný tatík, pre ktorého som bola najkrajšia na svete. Lichotilo mi todovtedy, kým ma nezobrali domov, kde ma už čakala natešená babka, ktorá ma privítalaslintavými bozkami, potom sa na mňa mrkli jedným očkom aj dvaja bratiaa sestra. Väčší brácha sa tešil, že bude doma bábika a asi preto na mňazačal tak skákať a pučiť ma. Sestra sa tešila, že bude mať koho maľovaťa hrať sa s bábikami, no a najstarší brácha sa tešil, že bude ďalšíkrát veľký brat, ktorý bude chrániť svoju najmladšiu sestričku, poviem vám, ajsa tak stalo:).Rok po roku ako som rástla, spolu s celou famíliou sa z pekného káčatkapremenila na pár rôčkov na „škaredé káčatko“ a nakoniec na dobrý koniecsa vykľula celkom pohľadná krásavička, ktorárada mrkne na vás zeleným očkom(jasné, že mám aj druhé, ale mrkám iba jednýmz nich:)).
Toto pohľadné stvorenie(priznám sa, som narcis) v dnešnejdobe si nažíva šťastne a je úúúplne celé bez seba, že sa skončil pre ňu16. rok(dosť uplakaný spolu aj s 15.r.) života a začína sa 17.rok,kde ju čaká dúfam viac smiechu, radosti a šťastia. Plánujem aspoň sa viac radovať(aksa vôbec dá ešte viac radovať), pretože aký život si vytvárame, taký ho aj mámea mňa nebaví plakať nad zlomeným srdcom a podobne. Veď aj také útrapyživot prináša a chcem môj život žiť naplno s úsmevom na tvária s peknými zelenými očkami(z nich som najviac hotová:):):).).A teším sa na všetko, čo ma čaká, nečaká a čo ma počká a nepočkáa bla bla bla:)...
A tu najdôležitejšiu vec som skoro zabudla. Ďakovné ďakujem:)
Ďakujem Pánu Bohu, žema poslal na tento svet zdravú (aspoň fyzicky, „psychicky“ je to bieda:),ale nie len srandujem). Teda ďakujem, že som mohla prísť do takej rodiny, kde cítiťteplo domova a kde odovzdávajú veľa lásky, taktiež ďakujem mojim súrodencom,že to so mnou podaktorí vydržali, brat už zdrhol(hehe:) aby ste lepšiepochopili, už sa oženil)a sestra študuje mimo, ale myslím, že ma má radaa dobre spolu vychádzame, no a dvaja braškovia to musia so mnou ešte vydržaťJ(aja s nimi tiež). Potom ďakujem mojej švagrinke, že som ju mohla spoznaťa že si dobrého manžela vybrala:). Ďalej moje „ďakujem“patrí aj mojim úžasným kamarátkam Aďuške a Tinuške, ktoré nadovšetko ľubkáma neviem, čo by som si bez nich počala. „Ďakujem“, putuje aj ďalším kamoškám,ktoré mám nadmerne veľa a keby som ich mala menovať, tak by to trvalodlho. Potom letecky „ďakujem“ posielam všetkým resp. väčšine druhom mužskéhorodu, teda mojim kamarátom, bez ktorých by som si tiež asi veľa nepočala(chápteto ako chcete, ja to chápem po svojom:)). A ešte ďakujemaj babke, dedkovi, učiteľkám, profkám a profákom, psíčkovi, škrečkovi, bábike, autíčku,všetkým, ktorý ma prežili a aj tým, ktorý také šťastie nemali...:)
Tak zatiaľ do skorého žitia a dúfam, že sa ma tak skoronezbavíte a že sa nezbavím ja sama:)
Veď so mnou je sranda :D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D (ak zabudnem zobraťtabletky a to je každý deň, lebo žiadne tabletky neberiem...xixixixixixixi):)
