Prisadneš potichu k dverám a čakáš.
Ozveš sa raz. Nik neodpovedá.
Ty sa aj tak nevzdávaš.
Ozývaš sa druhý raz. Už nečakáš.
Už si sám otváraš.
Prichádzajú na rad slová. No teba nik nepočúva.
A ty sa stále nevzdávaš. Prihováraš sa druhý raz.
Otvárajúc viac dvere. Kto si Ťa už počúva.
Ty kráčaš v zime. Ona kráča v tme.
Dávaš jej svetlo. Ona tebe teplo.
Kráčate po ceste veriac v jedno.
Otvoril si dvere. Vošiel si dnu.
Zhadzuješ zábrany. Cítiš jej potrebu.
Vidiac aj iných, ty vidíš stále ju.
Je deň. Je noc. Tvoje slová stále neutíchajú.
Dávaš jej nádej. Dávaš jej moc.
Kráčajúc svetlom nevidiac zlosť.
Dvere sú dokorán. Robí veľký prievan.
Už to nie je raj. Rýchlo dvere zatváraj!
Nevediac čo robíš citom sa bráň!
Je večer. Ty čakáš na polnoc.
Všetko stíchlo. Slovám sa neuniklo.
Utekajúc čas vo sne sa prebúdzaš.
Je deň. Slobodu máš. Slobodu dávaš.
Prišiel si k nej. Dvere si otváraš.
Starajúc sa o ňu pomoc jej núkaš.
Spravíš gesto. Spravíš neistý krok.
Hovoríš o sebe.V nej sa cit prebúdza.
Nepoznajúc ten pocit čo v sebe skrýva.
Pozoruješ ju. Strážiš ju. Hľadáš ju.
Ona dvere zatvára. Ty sa nevzdávaš.
Pýtajúc sa, svoj záujem navonok dávaš.
Neistota. Zmätok. Strach.
Ľudský faktor zlyháva.
Nevediac čo bude ďalej, citom sa zdráha.
Modli sa ona. Modli sa aj on.
Pán Boh náruč otvára. Mária sa za nich prihovára.
Dúfajúc v lásku životy Im odovzdajú.
