Školopovinné deti posielame povinne v rámci dejepisu na exkurzie do Osvienčimu, v školách na besedy. Ale ako a kto sa v skutočnosti stará o pamätníky v našich mestách?
V Brezne boli kedysi kasárne, v ktorých ešte pred druhou svetovou vojnou sídlil 101. delostrelecký pluk. Kasárne boli v roku 2013 odpredané a následne zbúrané. Keď kasárne slúžili ešte svojmu pôvodnému účelu, okoloidúci mohli vidieť blízko hlavnej brány mohylový pamätník venovaný veliteľpvi posádky v rokoch 1943 – 1944, mjr.Samuelovi Sekurisovi, ktorý zahynul 6.4.1945 v koncentračnom tábore Mauthausen. Počas SNP velil delostrelectvu II.takticej skupiny.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Samuel_Sekuris
Kasárne sa začali v roku 2015 búrať a tohto roku ich v auguste nahradilo unifikované nákupné centrum. Boli urobené parkové úpravy, nasiaty trávnik, kopec dlažby, neóny. A kam sa podela mohyla?? Našiel som ju. V kríkoch, za dosiaľ nezbúranými štábnymi budovami bývalých kasární. Našiel som tam ešte jednu pamätnú dosku s menami 3 príslušníkov útvaru z roku 1944. Bol som zhrozený zo stavu týchto památníkov a tak som skúsil napísať na sekretariát SZPB do Bratislavy aj do Banskej Bystrice a zároveň aj na mestský úrad v Brezne. Odpoveď z MÚ v Brezne mi prišla do 15 minút, aj napriek tomu, že bola nedeľa! O stave vedia a mohyle pripravujú dôstojné miesto vedľa hlavnej cesty, len čakajú na súhlas SSC. Zo SZPB mi do dnes nikto neodpovedal. A to som si naivne myslel, že takéto veci by mohli a mali zaujímať práve túto organizáciu.
Myslím, že títo hrdinovia si stále zaslúžia našu úctu a svoje hodnosti. Nie tí “hrdinskí” kapitáni a plukovníci za bozkávanie svojich výložiek, za potľapkávanie sa na oslavách a vytĺkanie politického kapitálu z naučených fráz.
