Nie je hanbou priznať si, ak na niečo nemáte. Alebo že vás nebaví kváskovať

Písmo: A- | A+

Zranená duša bolí viac ako zlomená noha. Verte mi. Zažila som oboje. Kým rekonvalescencia zlomeniny je viac-menej na šikovnom fyzioterapeutovi či rehabilitačnej sestre, vyliečenie zranenej duše stojí na vašej sile a odolnosti.

Tak čo robiť v prípade, ak na vaše mozgové bunky zaútočia negatívne myšlienky zákernejšie ako dementori z Harryho Pottera? Svine jedny, zaktivovali sa hlavne teraz, počas tejto zvláštnej koronovej doby.

V prvom rade si treba uvedomiť jednu úžasne pozitívnu vec. Ak by ste mali dokonale prázdnu hlavu, nič by vás nebolelo ani netrápilo. Pochybnosti či úzkosti nie sú výsadou tupých hláv. Takže fajn, prišli sme na to, že v tej hlave niečo máme. A čo s tým ďalej?

Nie som vyštudovaná psychiatrička ani psychologička či mentálna koučka. Som jedna z vás, obyčajná žena so zdravým sedliackym rozumom. No a ten zdravý sedliacky rozum mi pošepkal úžasnú myšlienku.

Inšpiruj sa sama sebou.

Na tému duševného zdravia, hlavne v poslednom čase, sa už popísala kopa článkov. Lepšie či horšie, pozitívne či negatívne. Ale povedzte mi, kto vás pozná dokonalejšie ako vy sama? Tiež som sa musela poučiť z vlastnej skúsenosti.

Nie je hanbou priznať si, ak na niečo nemám. Alebo že vás nebaví trend.

V prvej vlne koronakrízy všetky ženy v okolí začali kváskovať. No čo som ja horšia? Povedala som si, že keď je toto recept na získanie lepšieho duševného zdravia, idem na to. Ako to dopadlo? Keď mi po prvých pokusoch z rúry vychádzali kadejakí mutanti, čo vyzerali horšie ako samotný vírus, bola som s duševným zdravím na tom horšie, než som začala.

Prišla som na to, že ak ma pečenie nebavilo predtým, ako by ma mohlo baviť teraz. Len preto, že to niekto napísal? Ak vás predtým ničila práca v záhrade, počas korony vás bude ničiť dvojnásobne. Jedine, že by ste počas nej naďabili na krtka a prehodili ho do záhrady susede Amálke Otrasnej.

Robte to, čo vám prináša radosť a potešenie.

„Kubko namaľoval obrázok?“ spýtala som sa kamošky na tajnej návšteve. Kubko je jej štvorročný syn.

(Áno, aj ja občas poruším nariadenia, som obyčajný smrteľník so všetkými nedokonalosťami, ale ku cti mi slúži, že som mala negatívny test.)

Kamoška pozrela na tú divnú zarámovanú abstrakciu na stene a dotknute mi oznámila, že to maľovala ona. Potom mi s takým nadšením rozprávala, ako si študovala techniku maľovania, objednala si maliarsky stojan s príslušenstvom a čo tým obrazom chcela vyjadriť, až ma úplne svojím nadšením strhla a ten obraz sa mi dokonca začal páčiť. Tá kamoška sa mi ešte zdôverila, že si splnila detský sen. No a čo, že jej obraz nebude visieť v Danubiane. Visí u nej doma a teší sa z toho ako malé dieťa.

Čo z toho vyplýva? Nemusíte byť dokonalý profesionál. Ak ste v súlade s tým, čo robíte, dostaví sa dobrý pocit, radosť a povestný pokoj na duši.

Tri slová, obyčajné slová...

Vtáka poznáš po perí. Priateľa po telefóne. Áno, sme obmedzení v pohybe, ale žijeme v modernej dobe rôznych online mobilných aplikácií. Verte mi, že sa vaši priatelia potešia, keď vás uvidia na monitore (hlavne keď ste pribrali viac ako oni) a položíte im jednoduchú otázku: „Ako sa máš?“

Tieto tri slová skrývajú v sebe omnoho viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Vyjadrujú vašu empatiu a záujem o blížneho svojho. Pravdepodobne zistíte, že vy s vašimi starosťami nie ste ešte na tom tak zle ako váš priateľ na druhom konci linky. Ten bude zároveň rád, že ani izolácia vás nemôže odlúčiť, že vám stále na ňom záleží. Ak niekomu vyjadríte spolupatričnosť, získate tým určite lepší pocit a už len ten za to stojí.

Nuž a čo robím ja, aby som sa vyliečila zo svojich prízrakov? Nemusíte byť nositeľom Nobelovej ceny, aby ste na to prišli. Píšem, píšem a píšem.

Tento text počas dusenia sviečkovej. Papier znesie všetko. Aj infantilné kresby kamošiek, aj vaše bláznivé myšlienky či nápady.

Skryť Zatvoriť reklamu