Nuž, vychádzam z toho, že sa nám uvoľnia opatrenia, zase sa budeme môcť stretávať s našimi blízkymi, a už teraz plánujeme, kde s kým a ako. My, starostlivé gazdinky budeme môcť opäť zapojiť našu kulinársku fantáziu! Veď ktorá z nás sa rada nepochváli svojim originálnym umením.
Čo nachystať - to čo chutí hosťom, alebo hostiteľovi?
Nuž, záleží na tom, ako máte svoju návštevu v obľube. Ak je to ušomraná svokra, ktorej by ste sa nezavďačili ani božskou mannou, nechajte to plávať. Nech by ste pripravili čokoľvek, stále to nebude dosť dobré. Prípadne, ak viete, že je alergická na orechy, pokojne upečte orechovú štrúdľu. Opuchne jej jazyk, bude aspoň chvíľu ticho a vám z tej dobroty ostane viac pre tých, ktorí to ocenia.
Svokru si nevyberieme, priateľov však áno.
Na priateľoch, alebo rodine, ktorú milujeme, rozhodne nešetríme. Máme ich rady, vážime si ich, tak prečo ich nepohostiť na patričnej úrovni. Dajme a ponúknime im to najlepšie zo srdca i z kuchyne. (V našej kultúre manžela ponúkať nemusíme, takže dĺžka textu má týmto jasné limity.)
Ak návštevu dobre poznám, neexperimentujem. Vegetariánom nepripravujem zabíjačkové špeciality, ani milovníkom steakov, neponúkam dusený karfiol. Pokiaľ viem, že je kamarátka Maťa bezlepková, neservírujem jej bábovku z bielej múky, aby potom u mňa neminula všetok toaletný papier.
Ak čakáme návštevu, ktorá bude mať u nás premiéru, pokúsme sa o nej niečo najskôr zistiť. V prípade, že sa nám to dostatočne nepodarí, majme pripravené varianty, ktorými nikdy nič nepokazíme. Radšej žiadnu exotiku, skôr kvalitné lokálne potraviny.
Veľmi rýchlo z nich vyčarujete rôzne druhy nátierok na rôzne druhy pečiva. Pre istotu kúpte aj to bezlepkové. Je to vždy výborný predkrm a pokiaľ sa hlavným jedlom netrafíte do vkusu hosťa, stále tu máme donáškové služby :)
Čo je to MoKoHo?
Nie, nie je to meno Eskimákovej manželky. Je to taká moja poučka a prekladám ju ako Morálny kódex hostiteľa. Je to fajn pravidlo, ktorým sa oplatí riadiť. Najmä ak chcete, aby sa vám vaša snaha vrátila, keď sa poradie vymení a vy sa namiesto hostiteľa stanete hosťom. Asi by ste nechceli, aby ste na jazyku cítili pachuť kozieho syra, keď už len pri pomyslení naň vás napína. (Môj prípad. Nemôžem za to.)
MoKoHo znie:
Plast škodí nielen prírode.
To, že ponúkať návšteve víno v plastovej fľaši je maximálne nevhodné, už asi ani netreba nikomu vysvetľovať. (Áno, viem, svokor má domácu produkciu, dokonca mimoriadne chutnú, ale takto naozaj nie.)
Blíži sa obdobie grilovačiek a rôznych záhradných party. A viete čo? Napriek tomu, že je to mimoriadne výhodné a bez práce, nikdy by som hosťom výsledok svojej niekoľkohodinovej prípravy v kuchyni nenaservírovala na plastovom tanieri a za nič na svete nenaliala do plastového pohára. Je to presne to isté, ako zmiešať kvalitné Bordeaux s kofolou. Zdehonestovala by som tým samu seba i svoje úsilie.
Ak zabudnete na sladkú bodku.
Niekedy nemáte dostatok času na prípravu dezertu, ale čo by to bolo za kávičku bez koláčika.
Poznáte toto? „Zlatko, zastavil si sa v cukrárni pre zákusky?“ a už len vidíte, že to tľapnutie po čele znamená jedno jediné, hoci mal na starosti iba to.
Presne pre tieto okamihy mám vždy pripravenú trvanlivú smotanu, mrazené gaštanové pyré a maliny. A voilá – jednoduchý dezert je o pár minút na stole. Gaštanové pyré s lahodnou šľahačkou, preliate malinovým dipom. Ako hovorí moja mama: „Dobrá gazdiná musí aj z ničoho vedieť upliesť bič.“ (teda, ona to hovorí expresívnejšie, ale rozumieme si)
PS: Môj kamoš Rišo stále básni o návšteve eskimáckej rodiny. Niežeby chcel žuť surové tulenie mäso, on verí, že mu hostiteľ ponúkne svoju manželku, ako to bývalo kedysi v týchto končinách zvykom.
Túžby mužov sú nevyspytateľné. Ale o tom niekedy inokedy.
