Detstvo v židovskej komunite
Irena Sendlerowa bola dcérou lekára. V Otwocku, kde vyrastala, žila silná židovská komunita, z ktorej veľkú časť tvorili pacienti jej otca. Irena mala medzi nimi priateľov a už ako malá sa naučila jidiš. Po smrti otca, ktorého si židovská obec vážila, ponúkli Irene Sendlerowej, že jej budú platiť štipendium. Matka to však odmietla. Neskôr vyštudovala polonistiku a učiteľstvo vo Varšave. Síce štúdium ukončila pred vojnou, učiteľské miesto nezískala, ale zamestnala sa v sociálnom odbore varšavského magistrátu.
Trest smrti za pomoc
Po nacistickej okupácii bola sociálna pomoc židovským rodinám zakázaná. Irena Sendlerowa však spoločne s niekoľkými zamestnancami magistrátu vytvorila skupinu, ktorá Židom pomáhala. Vďaka falšovaniu dokumentov zaistili, že sa viac ako 3 000 Židov stalo Poliakmi a mohlo dostávať podporu. So stúpajúcimi protižidovskými nariadeniami bola Varšava rozdelená na tri časti: nemeckú, poľskú a židovskú, do ktorej boli zvážaní Židia aj z iných častí krajiny.
Keď na jeseň roku 1940 židovské geto uzavreli a od mesta ho delil trojmetrový múr, už sa v ňom tiesnili státisíce. Za porušenie zákazu pomáhať Židom hrozil trest smrti. Sendlerowa obišla aj tento zákaz pomocou sfalšovanej priepustky. Ako zdravotníčka prekračovala hranicu geta denne, pomáhala do neho pašovať lieky a potraviny. V tom čase previezla aj prvé deti, ktoré by tam neprežili.
Nový život pod záštitou Żegoty
Nový život a nové mená dostalo viac ako 2 500 židovských detí po tom, ako sa Sendlerowa stala vedúcou na detskom oddelení Żegoty. Deti pašovali rôznymi spôsobmi - sanitkami v rakvách ako mŕtve obete týfusu, odvážané v odpadkoch, kanálmi alebo podzemnými chodbami. Deti s novou identitou schovávala v kláštoroch, detských domovoch alebo boli umiestnené do poľských rodín.
V roku 1943 prežila Sendlerowa niekoľkomesačné mučenie gestapákmi. Ľuďom zo Żegoty sa ju však podarilo zachrániť len tesne niekoľko hodín pred plánovaným zastrelením a až do konca vojny sa skrývala pod falošným menom. Pomáhať Židom však neprestala. Počas zachraňovania detí z geta viedla Irena Sendlerowa po celý čas ich kartotéku. Údaje o deťoch zapisovala na malých papierových zvitkoch. Tieto kartičky následne zakopala v sklenenom pohári pod jabloňou v záhrade jednej zo spojok odboja. Túto jabloň aj dnes nájdete vo Varšave na Lekárskej 9 – práve tam boli ukryté informácie o deťoch.
Odvaha, ktorá inšpiruje
Irena Sendlerowa bola roky prenasledovaná komunistickým režimom a o jej hrdinstve sa nehovorilo. Až postupom času si svet začal uvedomovať jej činy a odvahu. V roku 1965 jej bol udelený titul Spravodlivý medzi národmi. Vycestovať jej však komunistická strana nepovolila a strom v Aleji spravodlivých zasadila až o 18 rokov neskôr. V roku 1991 získala čestné občianstvo Izraela, ktoré sa len málokedy udeľuje nežidovským osobám. Radom bieleho orla si ju a jej činy uctili v roku 2003 a o 4 roky neskôr získala nomináciu na Nobelovu cenu mieru. Irena Sendlerowa zomrela v máji 2008, v deň, keď žilo približne 700 z 2 500 detí, ktorým zachránila život.
