„Hrdinstvo týchto ľudí sa pre nás nikdy nesmie stať samozrejmosťou a ich činy si musíme neustále pripomínať,“ uviedol riaditeľ Poľského inštitútu a poradca ministra Jacek Gajewski na štvrtkovej výstave ŻEGOTA – RADA POMOCI ŽIDOM v Múzeu holokaustu v Seredi. A mal pravdu. Mnohým z nás je pojem Żegota cudzí. Poznanie histórie a opätovné pripomenutie si jej najtemnejších udalostí by malo byť akousi prevenciou, aby sa neopakovala. No nemali by sme zabúdať ani na to, že tu boli aj takí, ktorým ich ľudskosť nedovolila sa len tak dívať cez prsty na hrôzy páchané vojnou, a rozhodli sa pomôcť.
Żegota – jedinečná a predsa neznáma
Síce nás o histórii 2. svetovej vojny učia už v základnej škole, o činnosti a histórii Żegoty vieme veľmi málo. Organizácia Żegota, krycí názov pre Radu pomoci Židom v okupovanom Poľsku počas 2. svetovej vojny, bola založená koncom roka 1942 poľskou exilovou vládou. Na jej čele stáli Zofia Kossak-Szczucka a Wanda Krahelska Filipowicz. Išlo o jedinečný počin. V žiadnej z okupovaných európskych krajín podobná organizácia nevznikla.
Żegotu tvorili väčšinou demokratickí a katolícki aktivisti v Poľsku, ktorým svedomie nedovolilo nečinne sa pozerať na krutosti páchané na Židoch. Organizácia získala v krátkom čase takmer 200 dobrovoľníkov, ktorí neváhali riskovať životy na ich záchranu. Jej úlohou bolo pomáhať im a hľadať pre nich bezpečné útočisko. Takto zachránili životy približne 12 000 Židom.
S Żegotou sa neodmysliteľne spája meno Irena Sendlerowa, poľská katolícka sociálna pracovníčka, ktorá založila, viedla a stála na čele detského oddelenia. Zachránila tak približne 2 500 židovských detí z Varšavského geta. Napriek tomu, že prežila mučenie, unikla pred trestom smrti, s pomocou Żegoty naďalej pracovala v odboji. Práve vďaka jej veľkej odvahe a ľudskosti jej bolo udelené izraelské občianstvo, ktoré sa Nežidom udeľuje len veľmi mimoriadne.
24. marec – deň Spravodlivých
Poľsko si tých, ktorí ani počas vojny nestratili ľudskú tvár, nabrali odvahu pomôcť a s nasadením životov pomáhali Židom, rozhodlo pripomínať každoročne sviatkom. Deň 24. marec sa tak stal oficiálnym dňom Spravodlivých. Názov získal podľa ocenenia, ktoré sa každoročne udeľuje osobám nežidovského pôvodu, ktoré prispeli k záchrane Židov pred holokaustom. Poľsko tak vzdáva úctu odvahe a zmyslu pre spravodlivosť tých, ktorí neváhali a v sekunde obetovali takmer všetko na záchranu Židov. Naskytá sa mi otázka, prečo vlastne vieme o Żegote tak málo? Nemali by byť práve takéto činy medzi tými diskutovanejšími? Nemali by sme venovať väčšiu pozornosť práve ľuďom, ktorí sa rozhodli v sebe nájsť nesmiernu odvahu a jednoducho pomáhať? Veď aj medzi Slovákmi je viac ako 500 ocenených. Spomeniete si aspoň na meno jedného z nich?
