Tadeusz Pankiewicz sa narodil v roku 1908 v meste Sambir (Ukrajina) lekárnikovi Jozefovi Pankiewiczovi a Márii, ktorá bola učiteľkou. Spoločne s dvoma súrodencami vyrastal v Krakove, kde aj vyštudoval gymnázium a absolvoval Farmaceutickú fakultu Jagelovskej univerzity. Po skončení štúdia začal pomáhať v rodinnej Lekárni pod Orlem (Apoteka pod Orlem pôv.) a po roku 1933 bol jej vedúcim.
Pomoc Židom neodmietol
Počas prvých vojnových rokov dostal povolenie pokračovať ako lekárnik v rodinnej lekárni, no po zriadení geta mu nemeckí úradníci navrhli, aby pôsobisko zmenil a presídlil sa do centra do požidovskej lekárne. Pankiewicz však odmietol a vlastnú lekáreň naďalej prevádzkoval v gete (na základe povolenia riaditeľa nemeckej lekárnickej komory v Krakove). Bol jediným Nežidom v gete. Ako lekárnik často pomohol ľuďom, ktorí na lieky nemali, Židom, ktorí potrebovali získať falošné doklady, zmeniť identitu a ujsť z geta. Okrem toho mal v lekárni skrýšu pre náboženské predmety a tóry.
Pankiewicz sa stal sprostredkovateľom medzi Židmi a Poliakmi. Neváhal riskovať vlastný život, získaval tajné informácie od Nemcov a pomáhal Židom ukrývať sa a utekať z geta. Niekoľkokrát sa sám ocitol v ohrození. V roku 1941 pre organizovanie nelegálnych stretnutí v lekárni, o rok neskôr bol odvedený z lekárne nemeckou policajnou hladkou. Mal sa pripojiť k transportu Židov do tábora Belżec, no rozkaz sa podarilo zvrátiť a Pankiewicz sa vrátil do lekárne. Po likvidácii geta pokračoval vo svojej práci lekárnika.
Spomienky na geto knižne i v múzeu
Krátko po skončení vojny, v roku 1947, vydal spomienky – Apoteka w getcie krakowskim (Lekáreň v krakovskom gete). Kniha je jedinečným svedectvom muža žijúceho v centre geta, ktorý sa stal svedkom mnohých krvavých udalostí. Pankiewicz v nej podáva správu o každodennom živote obyvateľov geta, deportáciách a o jeho likvidácii. V roku 2012 sa kniha stala predlohou komiksu Aptekarz w getcie krakowskim (Lekarnik v krakovskom gete), ktorého autorom je Tomasz Bereźnicki, krakovský maliar, tvorca komiksov a grafik.
V roku 1983 bolo v Apotéke pod Orlem, lekárni, ktorú prevádzkoval počas vojny, otvorené Národné pamiatkové múzeum. Je tak sprístupnená širokej verejnosti spoločne so spomienkami, ktoré v nej ostali. Múzeum bolo zrekonštruované tak, aby čo najviac pripomínalo lekáreň z čias vojny. V interiéri sa nachádzajú repliky nábytku, farmaceutických potrieb, ale aj originály, ktoré ostali zachované. V tom istom roku sa Pankiewicz stal jedným zo Spravodlivých medzi národmi, keď získal toto ocenenie za pomoc Židom počas vojny.
Tadeusz Pankiewicz zomrel v Krakove v roku 1993.
