Varšava bola pred 2. sv. vojnou mestom, v ktorom žilo viac ako 375-tisíc Židov. V roku 1940 bolo založené varšavské geto, kde sa tiesnilo približne 380-tisíc Židov. Žili v neľudských podmienkach, zomierali od hladu, trpeli zimou a chorobami, často boli nasadení na nútené práce. Následkom týchto katastrofálnych podmienok zahynulo pred deportáciami niekoľko desiatok tisíc.
Predvečer povstania
V lete roku 1942, keď začali Židov deportovať do vyhladzovacieho tábora Treblinka pod zámienkou, že ide o pracovné tábory, židovskí obyvatelia geta nič nepodnikli. Až keď sa dozvedeli, že ide o tábory smrti, rozhodli sa transportom vzdorovať. Vznikli organizácie Żydowska Organizacja Bojowa (ŻOB) a Żydowski Zwiazek WOjskowy (ŻZW).
V apríli 1943, v predvečer židovského sviatku Pesach, začali nacisti útoky na rozkaz Heinricha Himmlera a definitívne chceli zlikvidovať varšavské geto. Obyvatelia geta sa však rozhodli brániť. Na čele povstania stáli Mordechaj Anielewicz, Marek Edelman, Dawid Apfelbaum a iní. Nacisti narazili na nečakane silný ozbrojený odpor. Židia bojovali bez akejkoľvek nádeje na šťastný koniec, hnala ich len túžba brániť sa a zachovať si ľudskú česť. Povstanie sa síce nacistom podarilo za necelý mesiac potlačiť, ale táto udalosť sa stala najväčším a najvýznamnejším aktom aktívneho odporu Židov počas holokaustu. Po povstaní bolo geto totálne zničené.
Narcis – symbol úcty nevinných
Niekoľkým bojovníkom sa podarilo pred nemeckými plameňmi, ktorými povstanie potlačili, ujsť kanálmi. Časť z nich neskôr vytvorila oddiely alebo vstúpila do poľských jednotiek a o rok neskôr bojovali vo Varšavskom povstaní. 13-tisíc židovských životov vyhaslo počas potlačenia povstania. Tie si každoročne pripomínajú vo Varšave aj symbolom žltého narcisu.
