Často ide skôr o domnienky než o presné chápanie jeho podstaty. Hoci môžeme welfare preložiť do slovenčiny ako pohodlie, blahobyt či dobré životné podmienky, čoraz častejšie sa neprekladá, ale ostáva v pôvodnej podobe – ako slovo, ktorého význam tušíme, no jeho komplexnosť si nie vždy plne uvedomujeme.
Pri posudzovaní pohodlia a kvality života psa zohrávajú zásadnú úlohu individuálne vnímanie majiteľa, jeho etické presvedčenie či emočné nastavenie. To však môže predstavovať problém, pretože každý hodnotí situáciu odlišne. Nie je výnimkou, že sa pes nachádza v podmienkach, ktoré sú podľa objektívnych ukazovateľov (napr. zlý zdravotný stav, obezita, fyzické tresty v rámci výcviku, nedostatočná strava, nehygienické koterce, obmedzený pohyb, nedostupnosť vody a pod.) kruté, no jeho majiteľ si to nepripúšťa a vníma welfare inak.
Welfare je teda moderné slovo súčasnosti, ktorého presná definícia neexistuje. Preto si ho majitelia a chovatelia často interpretujú po svojom – niekedy povrchne, účelovo či skreslene. Vnímanie pohody a kvality života môže byť natoľko subjektívne, že v extrémnych prípadoch hraničí s týraním. Hoci ide o dôležitý koncept, jeho význam je často modifikovaný tak, aby vyhovoval osobnému presvedčeniu jednotlivca.
Situácia je dosť vážna, pretože welfare zahŕňa všetko, čo je pre psa mimoriadne dôležité. Správne nastavené životné podmienky mu umožňujú fyzický aj mentálny rozvoj, zvyšujú jeho šance na kvalitný život, zdravú dlhovekosť a funkčnú starobu.
ČO TEDA ZNAMENÁ WELFARE PSOV? PREČO JE JEHO DODRŽIAVANIE TAKÉ DÔLEŽITÉ?
Odpovede hľadajme aj v WSAVA Animal Welfare Guidelines (WSAVA – Svetová veterinárna asociácia pre malé zvieratá), ktorá poskytuje odporúčania na zabezpečenie optimálnych podmienok pre ich život.
„WELFARE ZVIERAT JE FYZICKÁ, PSYCHICKÁ, SOCIÁLNA A ENVIRONMENTÁLNA POHODA ZVIERAT“
JE DÔLEŽITÉ HOVORIŤ O WELFARE A HODNOTIŤ HO V SÚVISLOSTI S KONKRÉTNYMI JEDINCAMI?
Pes sprevádza človeka od nepamäti a jeho postavenie v ľudskej spoločnosti sa v priebehu storočí výrazne menilo. Postupne sme sa naučili veľa o ich potrebách aj o možnostiach ich využitia. Posledné desaťročia predstavujú doslova explóziu chovu psov (a mačiek), pričom ich počet každoročne rastie. Záujem o psy ako spoločníkov a rodinných miláčikov ovplyvňuje aj prístup ľudí k nim.
Nie každá zmena však prináša pozitívne dôsledky. Okrem ohýbania povahových vlastností, na ktoré boli plemená pôvodne šľachtené, zvýšený záujem o chov vedie aj k nekontrolovanému množeniu. Často dochádza k chovu bez primeranej veterinárnej starostlivosti, k porušovaniu fyziologických potrieb chovných súk či k neodbornému kríženiu s cieľom meniť farbu, tvar a ďalšie vlastnosti.
Tento neetický prístup často vedie k porušovaniu základných princípov chovu a držby psov. Biznis so psami a nekontrolovaný chov negatívne ovplyvňujú spoločenskú a sociálnu situáciu, napríklad pre preplnené útulky. Rovnako sa to odráža aj na finančnom aspekte, keďže majitelia musia znášať zvýšené náklady na veterinárnu starostlivosť v dôsledku neetického odchovu šteniat.
Kombinácia biznisových záujmov, neodborného prístupu v chove, odchovu na povahovo nevhodných jedincoch, alebo kríženia motivovaného výlučne finančným ziskom často vedie k zámernému skresľovaniu významu pojmu welfare. V takomto prostredí si každý môže určovať vlastné etické normy, čím sa narúša skutočný význam toho, ako má byť vedený chov a držba psa v zmysle ich pohody a adekvátnej kvality života.
PRI HODNOTENÍ WELFARE JE ČASTO NÁROČNÉ ZAUJAŤ JASNÉ STANOVISKO, KEĎŽE POHODA PSA ZÁVISÍ OD VIACERÝCH ASPEKTOV.
Pri hodnotení welfare je potrebný komplexný pohľad, pretože názory na potreby, pohodu a spôsob zaobchádzania so psami sa líšia v závislosti od kultúrnych, náboženských aj individuálnych prístupov.
Zamerajme sa na našu kultúru a spoločenskú situáciu. Pri definovaní, či hodnotení zaobchádzania so psami, ako aj pri ich ochrane, nám pomáhajú tieto 3 oblasti:
Veda – pomáha nám pochopiť, čo pes ako zviera potrebuje;
Etika – stanovuje, ako by sme mali so psom zaobchádzať;
Právo – určuje, ako s ním musíme zaobchádzať.
Ale je to postačujúce?
Veda
V tomto prípade sa opierame predovšetkým o veterinárnu vedu a kynológiu. Vieme napríklad merať hladinu stresových hormónov u psa, sledovať zdravotné parametre, ktoré naznačujú kvalitu jeho stravy, určovať stupeň podvýživy či obezity, hodnotiť dehydratáciu a schopnosť reagovať na okolité prostredie. Veda nám tiež pomáha posúdiť, ako pes zvláda nekomfortné situácie, aké sú jeho reakcie a ako sa dokáže prispôsobiť.
Etika
Kým vedecké metódy dokážu potvrdiť určité faktory, pohľad na etiku zostáva vysoko individuálny. Etické normy sú často porušované v dôsledku osobných názorov chovateľov či majiteľov psov. Kde je hranica primeraných výcvikových metód? Aký životný priestor by mal mať pes v koterci či v byte? Akú zdravotnú starostlivosť by mal dostávať? Ako často by mala byť suka používaná v chove? Aké sú extrémne výzorové črty plemien a prečo sa takíto jedinci využívajú na ďalší chov? Má pes dostatočný čas na regeneráciu po tréningu? Je správne používať tresty či fyzické násilie vo výchove? Ako sú dodržiavané hygienické normy pri držbe psov? Aké je prostredie, v ktorom pes žije, a aká je jeho miera infekčnosti? Kto určí, či pes má dosť pohybu? A ako sa vyhodnotí možnosť interakcie s okolím? Podobných otázok je nesmierne veľa...Na každú môžu mať dvaja ľudia rôzny názor…
Právo
Na Slovensku už pes nie je považovaný za vec, čo predstavuje významný legislatívny pokrok. Problém však spočíva v jeho vynucovaní – v praxi je presadzovanie zákona stále veľmi slabé.
Ak porovnáme Slovensko s krajinami ako Fínsko či Švédsko, kde sa zákony týkajúce sa týrania zvierat uplatňujú okamžite, vidíme, že samotná existencia zákona bez jeho dôsledného vymáhania nestačí.
Dôsledky sú jasne viditeľné pri číslach: Vo Fínsku sa počet nelegálne odchovaných šteniat bez registrácie blíži k nule, zatiaľ čo na Slovensku je situácia opačná. V krajine stále prevažujú neregistrované chovy, kde sa odchovávajú nečipované a nevakcinované psy. Vo Fínsku sa odchováva približne 30% psov bez rodokmeňa, na Slovensku tento počet rokmi balancuje okolo 90%.
Faktom ostáva, že ak by boli právne normy definované presnejšie, vedeli by sa eliminovať aj niektoré etické dilemy (životný priestor, limitácia počtu pôrodov, hlučnosť prostredia, úradná povinnosť hlásiť pôrody a odchovy u chovateľov bez rodokmeňa a ich limitácia - viď Fínsko, Švédsko a iné krajiny, zákaz online inzercie neregistrovaným chovateľom a podobne..)
3 FAKTORY URČUJÚCE POHODU ZVIERAT
(David Fraser, Understanding animal welfare, Acta veterianaria Scandinavica, 2008):
1. Fyzický stav a schopnosť fungovať
2. Psychický alebo duševný (afektívny) stav
3. Schopnosť správať sa prirodzene a možnosť prejavovať svoje vrodené povahové vlastnosti na ktoré bolo plemeno vyšľachtené.
Tieto tri aspekty pohody zvierat sú navzájom prepojené a hodnotenie kvality ich života nemožno posudzovať len podľa jedného z nich. Napríklad pes, ktorý sa môže voľne pohybovať a správne vyhodnocovať situácie, môže zároveň trpieť zamorením parazitmi a kožnými problémami. Naopak, pes s kvalitnou stravou, ale bez dostatočného pohybu či možnosti vykonávať činnosti typické pre jeho plemeno, môže byť obézny.
Welfare zvierat nie je len o dokonalom zdravotnom stave psa, ale aj o jeho psychike, možnosti vyjadrovať svoj temperament a podmienkach, v ktorých žije.
5 ZÁKLADNÝCH DOMÉN NA HODNOTENIE WELFARE PSOV
Skonštatovať, že pes nežije v dobrých podmienkach a niečo dôležité mu chýba nie je jednoduché.
Hodnotenie welfare psov – posúdenie, či majú primeranú pohodu a kvalitu života – musí byť komplexné a objektívne. Existuje päť oblastí na objektívne monitorovanie welfare psov. Sú jasne definované a zároveň pokrývajú všetky ich dôležité potreby.
Model piatich domén je navrhnutý tak, aby „uľahčil systematické, štruktúrované, komplexné a koherentné hodnotenie dobrých životných podmienok zvierat“. Tento model bol vytvorený s cieľom zahŕňať nielen ukazovatele pozitívnych životných podmienok zvierat, ale aj opatrenia na ochranu pred negatívnymi vplyvmi.
Model vypracoval profesor David Mellor z Massey University, bol uverejnený v odbornej práci Five Domains Model: Including Human–Animal Interactions in Assessments of Animal Welfare (David J. Mellor, 2020)
1. Potreba vhodného prostredia
Prostredie, v ktorom pes žije, musí poskytovať ochranu a pohodlie. Mal by mať pokojné miesto na odpočinok, možnosť pravidelného vyprázdňovania (močenie, stolica) a dostatok priestoru na pohyb či fyzickú aktivitu (napríklad výcvik a socializáciu). Hygienické podmienky sú rovnako dôležité, keďže ovplyvňujú zdravie a celkovú pohodu psa.
2. Potreba vhodnej stravy
Strava psov musí byť plnohodnotná a zabezpečovať ich fyziologické aj behaviorálne potreby. Výživu možno hodnotiť podľa zmien telesnej hmotnosti, svalovej kondície, ako aj primeraného príjmu potravy a vody. Welfare zahŕňa obe extrémne situácie – podvýživu pri nedostatočnom príjme potravy aj obezitu pri nadmernej konzumácii. Správne nastavená výživa je preto kľúčová pre zdravý život psa.
3. Potreba sociálneho kontaktu
Niektoré spoločenské zvieratá majú vrodenú potrebu žiť v sociálnych skupinách, zatiaľ čo iné preferujú samostatný život. Psy môžu prosperovať v spoločnosti iných psov, avšak toto by sa malo posudzovať individuálne – závisí to od ich socializácie, genetiky a predchádzajúcich skúseností. Psy žijúce osamotene obvykle potrebujú viac kontaktu s ľuďmi, aby si udržali psychickú pohodu.
4. Potreba prejavovať prirodzené vzorce správania
Každý pes by mal mať možnosť prejavovať svoje prirodzené správanie. Ak je dlhodobo zatvorený v malej klietke alebo pripútaný v obmedzenom priestore, jeho schopnosť objavovať okolie, pohybovať sa a správať sa prirodzene bude značne obmedzená. Dostatočná voľnosť je preto nevyhnutná pre jeho duševné zdravie a celkovú pohodu.
5. Potreba ochrany pred bolesťou, utrpením, zraneniami a chorobami
Psy musia byť chránené pred reznými ranami, odreninami, úrazmi, ako aj pred infekčnými, parazitárnymi a inými ochoreniami. Ak pes trpí bolesťou, je nevyhnutné mu zabezpečiť primeranú úľavu – či už formou veterinárnej starostlivosti alebo vhodnej liečby.
Príklady a konkretizácia 5 základných domén welfare psov. Každá zo štyroch – výživa, životné prostredie, zdravie a správanie – ovplyvní piatu doménu – Mentálne zdravie, duševný stav psa. Napríklad, ak psovi nie je zabezpečená potrava a voda v doméne Výživa, bude pociťovať hlad a smäd. Čo sa prejaví na jeho mentálnom komforte. .
ZÁVEROM
Zabezpečenie welfare psov si vyžaduje komplexný pohľad, ktorý zahŕňa vedecké poznatky, etické zásady a právne normy. Tieto tri oblasti hodnotenia nám pomáhajú objektívne posudzovať podmienky, v ktorých psy žijú, a zároveň poskytujú ich ochranu.
Pri hodnotení welfare je nevyhnutné zohľadniť aj päť kľúčových: vhodné prostredie, kvalitnú výživu, primeraný sociálny kontakt, možnosť prejavovať prirodzené správanie a ochranu pred bolesťou či chorobami. Len ich dôsledným napĺňaním môžeme zabezpečiť, aby psy žili zdravý, plnohodnotný život.
Starostlivosť o zvieratá je zodpovednosťou celej spoločnosti – od jednotlivých majiteľov až po štátne inštitúcie.
Ak chceme zaznamenať pokrok v oblasti welfare psov musíme ovplyvniť nielen legislatívne zmeny, ale aj osvetu, ktorá podporí správne chovateľské praktiky a rešpektovanie potrieb našich štvornohých spoločníkov.
A ešte niečo… Pre dosiahnutie welfare vlastných psov musíme byť kritickí k sebe a svojim možnostiam. Malo by to ovplyvniť naše rozhodnutie, či sa máme, alebo nemáme stať chovateľom, alebo majiteľom psa!
Zdroje:
· WSAVA Animal Welfare Guidelines for companion animal practitioners and veterinary teams, 2024
· The 2020 Five Domains Model: Including Human–Animal Interactions in Assessments of Animal Welfare, David J. Mellor
· Understanding Animal Welfare, David Fraser, University of British Columbia, 2028
Pôvodná verzia môjho článku je uverejnená na portáli Chovateľský kampus, ktorého so zakladateľkou. Na portáli sú aj citované štúdie. Chovateľský kampus | Zdroj informácií pre každého majiteľa a chovateľa psov
