Málo miesta a málo potravy si spomedzi nich vyberá krutú daň. Ostrovčeky nádeje, ktoré nazývame chránenými parkami, rezerváciami alebo tie najväčšie pralesmi, sú poslednými pamätníkmi prírody ako za starých čias. Ak sa náhodou stane, že nejaké zviera prekročí “prah“ takéhoto miesta a pripletie sa do cesty človeku, je buď premiestnené späť alebo usmrtené. Tá druhá možnosť je používaná hlavne u dravcov nebezpečných pre človeka. V žiadnom prípade zviera nesmie dostať druhú šancu ak ohrozuje život človeka. Ale nie je zlé ak je to opačne. Niekde som čítal túto vetu. „Ak človek zabije zviera, tak je lovec, ale ak zabije zviera človeka je to krvilačné monštrum.“ Netreba zabúdať kto sme. Asi sa budete smiať ale je to tak. Sme zvieratá. A o nič dokonalejšie ako ostatné. Túto myšlienku mi vnúkol môj bývalý spolusediaci a stále dobrý priateľ. Jeden rozdiel tu je. Všetky zvieratá sa snažia prispôsobiť podmienkam aby prežili v prostredí, v ktorom sa nachádzajú. Iba človek si vytvára prostredie v ktorom dokáže prežiť len on. Je to dobré alebo zlé?
Je to prostredie, v ktorom sa nemusí starať iba o svoju najzákladnejšiu potrebu. Potrebu prežiť. Môžeme vďaka tomu objavovať krásy umenia, môžeme sa ohrozovať navzájom vďaka našej nenásytnej chuti po moci alebo vďaka tomu sme mohli povýšiť akt rozmnožovania na spôsob zábavy, obživy či dokonca na jeden z hlavných odvetví dnešného biznisu. Dospeli sme až sem len vďaka tomu, že sme si doslova privlastnili právo rozhodovať o živote a smrti. Dobre. Teraz nebudem rozoberať, či máme právo rozhodovať. Ide o to, že máme moc rozhodovať o živote nie jedného, nie dvoch živočíchov, ale o životoch celých živočíšnych druhov. Nachádzame sa v dobe, kde sa všetky tvory musia prispôsobovať nám. Nie, radšej nech sa nám vyhýbajú. Fanúšikovia Marvel comics určite poznajú slávnu vetu: „S veľkou mocou prichádza aj veľká zodpovednosť.“ Trápna veta? Ako z rozprávky? Áno, pretože bohužiaľ len tam táto veta naozaj niečo znamená. Kruté ale pravdivé. Najprv strach z neznáma, neskôr túžba po moci. To nás vedie vpred na úkor všetkého. Som vážne zvedavý ako to tu bude vyzerať o zopár tisícročí? A čo tak už o zopár storočí? Som zvedavý či sa ľudstvo rozhodne s týmto problémom niečo robiť alebo nie. Ako zanecháme prírodu našim potomkom?
Tento problém sa samozrejme vzťahuje na celú prírodu, nie len na živočíšnu časť. Nevravím, že neexistujú dôležitejšie problémy. Z našej strany sa to tak javí určite, ale málo z nás myslí na tento. Človeka to zamrzí určite, ak si to uvedomí. Ak nie, tak potom bola chyba v mojom podaní tohto problému. Ďakujem.
