Je tu tma. Tma taká, že je nemožné dovidieť si na špičku nosa. Tma a ticho. Strašidelná kombinácia. Zdalo by sa, že sa tu dlho nič neudialo, no zrazu sa to ticho preruší. Podlaha sa začína posúvať dole. Aj by sa dalo povedať, že sa hýbu steny okolo mňa ale cítim nestabilnosť podlahy. Keď sa prestala pohybovať začína sa zasa hore niečo otvárať. Pravdepodobne nejaký otvor, cez ktorý sem začína striekať nejaká kvapalina. Nejaká mastná kvapalina. Našťastie je jej len tak trochu pri dne miestnosti. No zrazu sa otvor hore zavrel a znova všetko utíchlo, no len na chvíľu. Podlaha sa začala znova hýbať, ale tentokrát smerom hore.
Pohyb sa zastaví a zasa je na chvíľu pokoj, no po prvý raz túto miestnosť na malý okamih osvetlí malá iskrička z niečoho, čo vytŕča zo stropu tejto miestnosti, ktorú už môžem opísať ako oválnu. Tá malá iskrička mi však odhalila aj vlastnosti tej kvapaliny. Je to tmavá a nepriehľadná kvapalina, ktorá je pravdepodobne aj horľavá, pretože tá malá iskrička, ktorá tu prebehla len na chvíľočku, vyvolala explóziu tak silnú, že ten tlak podlahu stlačil úplne dole. Po explózii tu znova nastalo ticho. No miesto kvapaliny tu ostal len dym. No ticho opäť preťal nejaký pohyb na strope. Podlaha sa začala znova dvíhať a ten dym to odtiaľto začalo vysávať. Keď bol všetok dym preč, otvor na strope sa zavrel. Pri tom všetkom čo sa tu za tú chvíľku udialo, by už jeden nevedel čo má čakať. Čo znova pretne to hrozné hrobové ticho? No okrem toho ticha tu je ešte niečo. Ó áno, je tu aj tma. Áno áno.
Je tu tma. Tma taká, že je nemožné dovidieť si na špičku nosa...
