Pôst - tak,ako ho nepoznáme

Ocitáme sa na prahu dní,pred ktorými majú ľudia rešpekt. Znamená to pre nás strach z toho,že naša pevná vôľa bude slabšia , ako rozhodnutie vytrvať v pôste.
Bojíme sa,že hoci 40 dní nemám v pláne zobrať cigaretu do úst,príde chvíľa,nedorozumenie v práci,hádka s manželkou,či neskorý príchod dieťaťa domov, a ja budem "nútený" siahnuť po nej.
Bojíme sa,že hoci som si ako matka rodiny povedala,že budem k svojim deťom milšia, a vľúdnejšia, príde situácia , ktorá ma rozčúli natoľko,že v akomu hnevu mi puknú nervy oveľa viac, ako obvykle.
Bojíme sa,že hoci sme si dali 40-dňový pôst od facebook-u,príde deň,kedy budem sám doma, a moje sociálne potreby budú v natoľko zlom stave,že si ten facebook nakoniec otvorím.

O čom to všetko vlastne je? 
- O prekonávaní samých seba? Možno
- O sebaovládaní a dokazovaní si svojich schopností? Možno
- O získavaní rešpektu pred druhými? Možno
- O slzách , smútku z odriekania si dobrých vecí? URČITE NIE ! 

Ale čo ak by som svoj pôst otočila o 180 stupňov. 

Môj strach by sa zmenil na lásku,pretože opakom lásky nieje neláska,ale strach. Nenávisť je len nedostatok lásky,tak, ako tma je len nedostatok svetla.
Pohľad na človeka v autobude ťukajúceho status na facebook by ma nepokúšal,práve naopak - nanovo by som si uvedomil,čo robím pre toho,ktorý o pár dní zomrie na kríži.
Hoci by moje deti neboli zrazu dokonalé,pokoj vo mne a moja láska k ním by bola väčšia ako kedysi, pretože budem v tento čas ešte viac naplňovaná láskou toho,ktorý o pár dní z lásky k nám pokorí smrť a daruje nám to,čo sme v raji stratili - život.
Moja chuť na cigaretu nebude menšia,ale pri pohľade na začiatok pôstu,a myšlienku toho,prečo som si tento záväzok dal,budem vďačný tomu,kto mi dáva silu vytrvať v trápeniach,aj keby som ostal úplne sám. Lebo on vie,čo je to utrpenie,keďže sám si tým prešiel,môže pomáhať nám,keď trpíme. 

Prajem Vám všetkým RADOSTNÝ pôst :) Tešte sa,a buďte v očakávaní,rozdávajte úsmev všade okolo seba,a buďte dobrí :)[/content>