Český biológ a filozof Stanislav Komárek v jednom rozhovore o národnom natureli Nemcov narážal na ich „národnú vlastnosť“, ktorá ani po porážke v druhej svetovej vojne neutrpela žiadnu ujmu. Hovoril o hlbokom vnútornom presvedčení priemerného Nemca, že oni vedia všetko vždy najlepšie. Na všetko majú najrealistickejší a ten naj racionálnejší názor, už len preto, že sú Nemci. A aj z tohto „otráveného nacionalistického prameňa“ sebaklamu mimochodom vyklíčil nacizmus, ale to je iný príbeh. Každý národ totiž zdieľa svoje vlastné mýty. Tie ho robia národom. My Slováci máme ten o holubičom národe a pohostinnosti. Dnes vidíme v priamom prenose väčšinovo zdieľaný národný mýtus dnešného Ruska. Sebaklam o národnej veľkosti a dejinnom predurčení. Putinova KGB-ácka propaganda to len využila a tento v skutočnosti komplex menejcennosti kŕmila a mojkala. Pravda je však prostá a aj keď niektorí mudrlanti často spomínajú pojem kolektívna vina, skutočnosť je taká, že väčšina ľudí v Rusku nie sú občania, ale poddaní. Poddaní Vladimíra Putina, Stalina, absolutistického cára, či to bol Nemec z dynastie Romanovcov, alebo Švéd z dynastie Rurikovcov. A ten pohľad na obyčajných Rusov je žalostný. Taký pocit, že dôverujem svojmu politickému vedeniu bez výhradne, ako otrok, ako poddaný, bezzemok alebo bez mozog som našťastie nebol nútený zažiť. Keď padol u nás socializmus mal som „len“ 14 rokov. Mal som nepochybne šťastie. Ale vráťme sa k Nemcom. Len tak sa dá vysvetliť situácia väčšinových Nemcov v tomto momente a zároveň poukázať na paradox dejín, ktorý práve vidíme v priamom prenose. Nemecká verejná mienka, teda mienka priemerného nemeckého voliča je teraz jednou z najdôležitejších vecí Rusko-Ukrajinského konfliktu. Dá sa bez preháňaním tvrdiť, že nálada nemeckého voliča a jeho individuálna ochota „otvoriť peňaženku“ a priplatiť si za energie len nech nie sú z Ruska, má hodnotu aspoň jednej strely Javelin. Znie to neúctivo, že spomínam peniaze iných a spájam ich z ich morálkou a ešte pri tom hovorím, že sú Nemci. Ako že ich škatuľkujem, ako keby som ich chcel morálne odsúdiť, alebo vyviniť.
Ale samozrejme to nie je mojím záujmom. Viny mŕtvych, alebo starých sú totiž bezpredmetné. Nemci totiž, sa podľa môjho názoru, geopoliticky ocitli vo veľmi zaujímavom postavení vďaka Putinovi. Ich politické vedenie nezaslúžene dostalo silné karty, lebo je to impulz, k ich usilovnosti a prevládajúci pocit sebauspokojenia, že som členom národa, ktorý hýbe dejinami. Tak to už raz býva, keď to nechceš, tak to príde a bude to mať celkom inú podobu, ako o tom básnil jeden neúspešný maliar pôvodom z Rakúska. Ak Nemci schvália odstrihnutie Ruskej ropy a plynu a bude sa to dať, Rusko skončí palácovým prevratom. Bude odrezané, pokorené a postupne asi čínske. Ale to je problém predovšetkým neexistujúcej ruskej občianskej spoločnosti. Nie náš a ani nemecký.
Ak Ukrajina hypoteticky, aj vďaka Nemcom prežije, dobre. Ak vďaka tomuto prevažne nemeckému rozhodnutiu padne Putinov režim, ešte lepšie. Ak nie, bude to zas hlavne na premiérovi Olafovi Sholzovi a jeho kolegoch vo vláde a parlamente, ako sa daná situácia bude vyvíjať. Ako sa bude v blízkej budúcnosti čínsky prezident Si rozhodovať? Čo má väčšiu cenu? Skrachovaný ruský režim a jeho nerastné surovinové zdroje, alebo partnerstvo s civilizovanými ľuďmi. Ukrajina a jej ľud totiž budú potrebovať nemecké know-how a Nemci potrebujú ukrajinské know-how. To všetko je dnes v hre pri rozhodovaní o tom, čo prežije Nemecká peňaženka. Keď pomoc potrebovalo Grécko, bolo to len o civilizácii. Dnes je to o civilizácii, bezpečnosti a tej šanci po ktorej volal už cisár William II pred prvou a zneužil ju pre svoje zvrátené ciele Hitler pred druhou svetovou vojnou. Toto je tá národná slabosť jak u Nemcov, tak u Rusov. Rozdiel je len v tom, že Nemci ako národ dospeli. A šanca, nie ich pričinením prišla a oni ju musia už len uchopiť, kdežto Rusi po svojej národnej šanci bažia a dôveru v jej uskutočnenie vložili do rúk blázna, ale o tom Nemcom rozprávať netreba.
