Keď vznikal tunel pod Bratislavským hradom v ktorom dnes jazdia električky, jeho vyústenie v smere na Dúbravku a Karlovú Ves narazilo na starý židovský cintorín na ktorom sú pochovaní významní Prešporskí rabíni. Tým najväčším bol jednoznačne rabín Moše Schreiber, prezývaný Chatam Sofer. Tak preto je tam teraz jeho pamätník. A preto sa tu stretávajú ortodoxní Chasidi z celej strednej Európy, aby sa mu poklonili. Kto ste ten pamätník už videli, možno vás napadlo, tak ako mňa, keď som bol ešte mladý, že prečo sa asi jeho architekti rozhodli použiť zvláštne sklenené „kópie náhrobkov“, ktoré sú zasadené do železobetónového prekrytia pôvodného pohrebiska. Hovoril som si, veď to budú všelijaký „náckovia“, ktorých bola Bratislava mečiarovských rokov plná, rozbíjať. A ukázalo sa, že som mal pravdu. Postupne sa niektoré sklenené náhrobky stali terčom vandalizmu, povedal by som asi kameňov z poza plota. Ale sklo je špeciálne, vrstevnaté a po zásahu tvrdým predmetom sa len roztriešti, ale napriek tomu ostáva stáť ako memento. Neskôr som pochopil, že tento zámer architekta bol vlastne geniálny a slúži nám neveriacim, ako akýsi „barometer“ antisemitizmu. Preto občas počítam poškodené sklenené náhrobky a uisťujem sa, že je ich stále menej, ako tých, ktoré ostali nedotknuté. Nedávno som sa viezol električkou z práce, začítaný do nejakej knihy, ako je mojím zvykom a pri prejazde okolo pamätníka zrazu počujem zastretý hlas: „Židia skur...ý“ a hneď som sa vrátil do reality. Hlas patril divnému chriašteľovi, ktorý asi zhodnotil, že potrebuje oboznámiť svojich spolucestujúcich v okolí dvoch, alebo troch metrov zo svojím určite „fascinujúcim“ myšlienkovým svetom.
V týchto dňoch nás podobný chriašteľ, ale tentokrát nie z električky deviatky, ale z Moskvy oboznámil so svojím „fascinujúcim“ videní sveta. Urobil to prostredníctvom rozhovoru pre jednu Taliansku televíziu. Mám na mysli to Lavrovovo tvrdenie, že Hitler bol tiež vlastne Žid a teda holokaust si vlastne spôsobili Židia sami. Kvadratúra kruhu dalo by sa povedať. Nie je to ale až také prekvapujúce. Ruská cárska moc bola historicky tým najviac antisemitským režimom v Európe a autorstvo Protokolov Sionských mudrcov je pripisované cárskej tajnej polícii. Podstatné ale nie je to, čo si o tom myslíme my v Európe, dokonca ani to, čo si o tom myslia v Izraeli, či v Nemecku, lebo toto vyjadrenie nebolo určené nám. Domnievam sa, že toto vyjadrenie bolo prednostne určené ušiam v moslimskom svete. Bolo to niečo v zmysle za všetko môžu Židia a Rusko sa len bráni, navyše Ukrajinu chcú Židia ukradnúť Rusku tak, ako Palestínu ukradli Arabom. A že môžu byť Ukrajinci nacisti a ich prezident židovského pôvodu? Nehľadajte v tom nejakú logiku, propaganda logiku nepotrebuje a nenávisť tiež nemá nič spoločné s logikou. Ale ak by som bol ruským Židom, už mám jednoznačne zbalené a sedím v lietadle do Jerevanu, lebo ak táto vojna nedopadne pre Putina dobre, bude treba na niekoho ukázať prstom.
Ak by ste sa chceli zoznámiť s tým, ako ruská propaganda pôsobí na tzv. bežných Rusov, odporučil by som vám sériu článkov ruského nezávislého novinára Šuru Burtina, ktoré preložila šikovná česká novinárka Lucie Sulovská. Ono to ani nie sú články, ale prepisy rozhovorov s bežnými ľuďmi v Moskve, ale aj menších ruských mestách. Je to niečo ako prípadová psychologická štúdia a to podstatné pre mňa, čo som si dokázal z tej zmesi „sračiek“ vyextrahovať bol pocit opovrhnutia, urazenej pýchy, ale aj zlosti, ktorú pociťujú "Moscoviky" voči Ukrajincom. Nechcú s nami zdieľať náš „Rusky mir“, tak si zaslúžia tú najbrutálnejšiu smrť! A ešte neochvejná viera v prezidenta. Po druhej svetovej vojne sa mnohí intelektuáli pýtali, ako bolo možné, že Nemci tak podľahli Hitlerovej propagande. Dnes to vidíme na vlastné oči v Rusku a aj keď tomu nechceme veriť vieme, že je to skutočnosť. No podstatná je aj tá emócia, Nemec by povedal „Hasseliebe“ Rusov k Ukrajincom. Človeka až napadá, či mnohí Nemci nepociťovali podobnú emóciu k Židom v tridsiatych rokoch. Ako by ste inak presvedčili ľudí, že majú nenávidieť svojich príbuzných? Také veci sa v dnešnom Rusku že vraj dejú. Ľudia neveria svojim príbuzným na Ukrajine.
Nemyslím si, že ide len o náhodnú podobnosť. Domnievam sa, že myšlienky v našich hlavách, ale predovšetkým pocity, emócie produkované našimi mozgami sú len veľmi nepravdepodobne originálnymi engramami. Pod týmto pojmom rozumieme časopriestorovú energetickú udalosť v našom mozgu, ktorá, keď je aktívna, my niečo cítime, alebo na niečo myslíme. Ak by táto podobnosť v našich hlavách nebola, nedokázali by sme si nikdy medzi sebou porozumieť, ani sa zamilovať. Ak vám bude niekto tvrdiť, že ste jedinečný, alebo vaša duša je jedinečná, tak mu neverte. O duši teda ja a ani vedecké poznanie nič nevie, ale ak ju produkuje náš mozog, tak to je celkom určite lož.
