V poslednom texte, ktorý som uverejnil, som dúfam celkom vierohodne zdôvodnil, že mám silné pochybnosti o víťazstve Smeru-SSD v nadchádzajúcich voľbách a zároveň som kritizoval prácu našej sociologickej obce. To je taká moja súkromná úchylka. Následne vyšiel prieskum agentúry AKO a čuduj sa svete, najobsažnejšiu tlačovú správu k tomuto výskumu volebných preferencií neuviedla ani redakcia SME, ani redakcia Aktualít, denník N som nevidel, ale bola to webová mutácia denníka Nový Čas, teda Topky.sk. Je to prosté konštatovanie, ale možno niekto z redakcie tohto „poklesnutého“ bulvárneho plátku číta moje texty, alebo a to skôr, majú v redakcii niekoho, kto rozumie aspoň základom štatistiky. Čo im slúži ku cti. V ich tlačovej správe totiž odznela formulácia, že výsledky prieskumu preferencií zodpovedajú odpovediam osôb, ktoré sú na 100% rozhodnuté, že voliť pôjdu a sú na 100% rozhodnuté, že ktorú stranu si vyberú. Takže výsledky prieskumu ukazujú pevné jadro s postupne sa nabaľujúcim mäkším obalom. Zároveň je v tejto tlačovej správe aj informácia, že cca 66% opýtaných deklaruje, že sa volieb určite zúčastnia. Mimochodom to by bolo ako v roku 2020. Teda by sa nepotvrdili poplašné správy o sklamaných voličoch, ktorý sa volieb nechcú zúčastniť. A konečne najdôležitejšia informácia, že z týchto cca. 66% je ešte okolo 17% nerozhodnutých. Tak môžeme kvalifikovane odhadnúť, že asi 15% z týchto nerozhodnutých zrejme rozhodnú voľby, lebo nechcú voliť Fica a ani nikoho, kto mu chce primárne pomôcť (SNS a Republika).
Jedna poznámka na okraj pre pána Slosiarika. Agentúra Focus je posledná, ktorá reaguje na zjavné trendy a pohyby preferencií (Hlas-SD dole a PS efekt snehovej gule). Evidentne máte niekde v systéme zberu dát „ľudský bias“. Byť vami, zamyslel by som sa, lebo reputácia je len jedna, aby ste nedopadol, ako istý starý prefajčený pán v koženej vestičke.
Agentúra Focus pána Slosiarika následne zakontrovala nejakými (myslím, že to sú čísla zohľadňujúce tri posledné prieskumy, teda máj, jún, júl) sumarizovanými prieskumami rozdelenia voličov politických strán podľa veku. Asi si uvedomili, že z relevantných agentúr si tentoraz v júlovom prieskume odnášajú „čierneho Petra“ a touto cestou pán Slosiarik trochu napravoval reputáciu. Tieto informácie sú pre môj text dôležité, ale dovoľte mi ešte jeden spojler. Stávkové kancelárie dávajú na víťazstvo vo voľbách kurz pre PS okolo 3:1, takže ak máš milý čitateľ zbytočných pár sto eur, toto vyzerá, ako tutovka. Kdežto kurz na víťazstvo Hlasu-SD je 13:1. To je ako vsadiť na víťazstvo Aston Villy v anglickej lige, ale ak ju miluješ, nie je čo riešiť.
Ale späť k vekovému rozloženiu voličov. Ficov Smer si jednoznačne vybral, keď adoptoval Mečiarových voličov. Jeho jadrový voliči sú dnes prevažne v dôchodkovom veku a majú často takú komunisticko-ľudácku minulosť, ako z podstaty našich dejín mnohí. Tým chcem len povedať, že tento komunikačný kanál nefunguje len jedným smerom. Nie je to tak, že Fico radikalizuje svojich voličov. On sa do značnej miery stáva aj ich rukojemníkom. To je preto, že je naozajstným demagógom a tým nepochybne Fico je. On určuje témy. On určuje čo si jeho fanúšikovia, teda voliči myslia. Lenže si neuvedomuje, že to je aj on sám, čo sa mení v dôsledku názorov svojich voličov. Takže z ľavičiara sa stal ľudák. Tak, ako každý politik nie je demagóg, ani každý učiteľ nie je pedagóg. Demagóg znamená vodca ľudu, kdežto pedagóg je vodca študentov. Ak si spomeniete na svojho najobľúbenejšieho učiteľa a porovnáte ho s ostatnými učiteľmi viete čo mám na mysli, keď poviem, že nie každý politik je aj schopný demagóg.
Obľuba strany Progresívne Slovensko zas prevažuje v kategórii voličov 18-35 rokov. Aj keď to vyhranenie v prospech jednej vekovej kategórie nie je až tak výrazné, ako u Smeru-SSD. Takže sa nám črtá v septembrových voľbách generačný konflikt. Fico s Róbertom Kaliňákom sa prostredníctvom fašistického influencera Dani Kollára obracia na radikálnych mladých voličov, aby nespadol do vekovej pasce. Ale takto uberá z preferencií hnutiu Republika. Šimečka zas angažoval pána Spišiaka a poslanca Valáška a prostredníctvom ich odbornosti a podvedome aj veku a skúseností oslovuje strednú generáciu voličov. Ja by som však zdôraznil jeden aspekt pre čitateľov v strednej generácii. Primárni voliči PS sú často vo veku našich detí a dokonca niektorí aj vnúčat.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že tých 17% nerozhodnutých a o tých sa teraz hrá, je prevažne vo veku 35-65 rokov. Ale keby som to mal viac špecifikovať budú to 40-nici a 50-nici. Keďže som tiež z tejto vekovej skupiny a sám seba považujem skôr za racionálneho voliča, aj keď som dlhodobý volič OKS, takže k nerozhodnutým nepatrím, pozrieme sa v ďalšom texte na situáciu v ktorej sa nerozhodnutí 40-nici a 50-nici nachádzajú. Pre týchto voličov pripadajú do úvahy iba KDH, SaS, Sme Rodina a PS a Hlas-SD. Pre tých iracionálnych aj OĽaNO a planktón pod 3%. Keby mala úradnícka vláda dôveru parlamentu racionálnou voľbou by bolo aj Matovičovo hnutie, lebo by mohlo prispieť k patu a novým predčasným voľbám, ale toto by bol naozaj gambit.
Ak ste ekonomicky nedôsledný, ale skôr pravičiar, ale nenarodené ľudské plody a strach pred svojou sexualitou, alebo sexualitou vašich potomkov vás motivuje k strachu pred tak zvanými „dúhovými“ témami, prípadne bezhranične obdivujete fungovanie katolíckej cirkvi, ako mocensko-vplyvovej korporácie, KDH je jasnou voľbou. Členstvo v strane, alebo členstvo rodinného príslušníka v KDH považujem tak isto za vysoko racionálnu voľbu. Ale v tomto prípade už asi nie ste nerozhodnutí voliči. Nevýhodou je možnosť, že sa navzájom s Kresťanskou úniou eliminujete a do parlamentu sa nedostane nikto, alebo len Matovič so Záborskou, takže hlas kresťanov v opozícii. Ak sa ale KDH do parlamentu dostane je to 50% na 50% na ktorú stranu sa pridá. Či Fico, alebo Šimečka. V jednom aj druhom prípade pôjde o záslužný čin obrusovania ideologických hrán. K SaS sa moc nebudem vyjadrovať, keďže ich kvôli OKS na kandidátke musím voliť a logicky nemám racionálny odstup. Istota je, že Fico si Sulíka do koalície nevyberie. Sme Rodina Borisa Kollára môže byť vysoko racionálnou voľbou. Do parlamentu sa asi dostanú a majú veľkú šancu byť aj vo vláde nech ju bude zostavovať hoci kto. K tejto strane jedna poznámka na okraj. Boris Kollár platí mesačne 20 000 eur na alimentoch. Som presvedčený, že by tie peniaze zarobil aj keby nebol v politike, ale keď bude jeho hnutie v exekutíve nemôžem sa ubrániť pocitu, že mu s tými alimentami nejako sprostredkovane pomáhame aj my ostatní občania Slovenskej republiky.
Nasleduje Pellegríni a Progresívne Slovensko. Hlasu-SD nejde karta a oni to vidia. Kopia jednu chybu na druhú. Prostriedky ktoré si požičali na kampaň a chod strany ich zaväzujú k tomu, aby boli vo vláde. Takže pôjdu aj s PS aj s Ficom. Peter Pellegrini najnovšie sľubuje silný štát. Ako keby tu silný štát neponúkal každý s výnimkou SaS. Pre nerozhodnutého voliča, ktorý nechce Fica nie sú alternatívou, lebo ak bude silný Hlas-SD, PS by nemuselo vyhrať a vládu zákonite zostaví Fico. Takže logika rozhodovania nerozhodnutého voliča zákonite vedie k PS. Pred parlamentnými voľbami v roku 2020 mali vtedy PS a Spolu dobré čísla a keďže boli ešte neskúsení, už si rozdeľovali vládne posty. Miroslav Číž, nech je mu zem ľahká, vtedy povedal na otázku redaktorky, že čo si o tom myslí, pamätnú vetu: „Viete ja mám pre to pochopenie veď aj mi (Smer) sme boli mladí aj my sme sa drali za mocou!“ Dnes sú v PS už poučení a rovnakú chybu neurobia. Na ich mieste by som sa snažil mierniť ten naratív ich dvorného marketéra pána Burgra, že ide o súboj dobra so zlom. Takéto triky zaberajú na mladých, starých a slabšie mysliacich voličov. Tí nerozhodnutí voliči stredného veku k nim moc nepatria a o tých sa teraz hrá.
Ak si sa dostal milí čitateľ až sem a zhodou okolností sa stále rozhoduješ, že komu to koncom septembra hodíš, možno bude dobré, ak budeš myslieť aj na našu demografiu. Voliči, ktorí sú nerozhodnutí sú z poslednej veľkej generácie tzv. Husákových detí. Zároveň do aktívneho života vstúpili počas transformácie. Sú na vrchole svojej kariéry, to znamená, že majú úspory, ťahajú zdanením svojej spotreby a zdanením svojej práce náš rozpočet. Také sú fakty. Ďalšia veľká generácia tu už nebude. Toto „okno“ bude otvorené nanajvýš 10 rokov, ale potom začnú títo voliči nastupovať do dôchodku a svoje úspory budú už iba spotrebovávať. Tých 10 rokov je skôr optimistických, lebo ako sa postupne človek blíži dôchodku má tendenciu svoje úspory chrániť voči riziku. Koho táto problematika zaujíma viac odporúčam amerického autora Petra Zeihana, ktorí o tom napísal niekoľko kníh. Komu dáš do rúk zodpovednosť, aby tento budúci problém nejako riešil? Tým, ktorí to majú za pár, alebo tým ktorí majú, alebo sa chystajú mať deti.
Dôchodcom netreba nič vyčítať oni si nevybrali, že sa narodili do socializmu. Toho kapitálu moc nemajú a ako záujmová skupina len využívajú, že ich je veľa. Tento model, že zdaníme banky a rozdáme dôchodcom, ktorý si tak obľúbili naši ľavičiari chtiac nechtiac končí. Keď na dôchodok budú nastupovať mladšie ročníky, ktoré v tých bankách, alebo DSS niečo majú nebudú na túto rétoriku počúvať, lebo by si vlastne prehadzovali iba svoje vlastné prostriedky z jedného vrecka (úspory) do druhého vrecka (dôchodky).
PS: A na záver ešte jedno odporúčanie pre nášho povereného premiéra Ódora. Pán premiér nemyslíte, že ako prejav dobrej vôle by mala Slovenská republika ponúknuť mladým občanom Maďarska, ktorí majú príbuzných na Slovensku možnosť získať naše občianstvo, keď teraz majú také problémy s vízami do Spojených štátov? Víza na dva roky a iba na rok, to je podstatný rozdiel a domnievam sa, že nejeden mladý vzdelaný Maďar by takúto možnosť ocenil.
