Už dnes je zrejmé, že naša spoločnosť bude neskutočne náročne preverená prebiehajúcou utečeneckou krízou. Zatiaľ prevláda pocit solidarity a spolupatričnosti a ochoty pomáhať, ale prvé „hnojomety“ v mediálnom priestore, ale aj len tak vo verejnej diskusii sa už objavujú. Manželka mi dnes spomenula, len tak medzi rečou, vyjadrenia jednej svojej kolegyne. Týkali sa umiestňovania detí utečencov z Ukrajiny do škôlok. „Dúfam, že moja dcéra bude mať miesto v štátnej škôlke, keď ukrajinské deti bla bla bla.....“. Ja som profesionálny biológ a to už nikto zo mňa nedostane. Preto mám pochopenie pre inštinktívne druhy správania všetkého druhu. Matka ľudoopa jednoducho musí bojovať za svoje potomstvo a keď to spojí ešte aj s xenofóbiou well done, nič nové pod slnkom. Sofistikovanejšie ataky prichádzajú samozrejme z mediálneho priestoru. Jeden z najdômyselnejších som počul pred nedávnom. Narážal na skutočné, alebo vymyslené prieskumy podmorského šelfu v okolí Krymu a nálezísk plynu. Akože západný „židojašteri“ z ropného sektoru a NATO všetko zinscenovali a nevinné Rusko má preto právo pozabíjať mnoho obyčajných ľudí a zničiť ich domy a mestá, lebo všetko je to zložitá geopolitická hra, ktorej rozumie iba „ďaďa Vova“ a vy neriešte.
Najviac ma ale pobavil atak na morálne cítenie nás ľudí z Európy zo smeru arabských médií. Pričom najväčšími pokrytcami sme sa stali aj my Slováci, Maďari, Poliaci a Česi. Hurá aj médiá v Saudskej Arábii vedia kde je Slovensko. Rozbehol sa totiž mediálny atak na morálku čitateľov v zmysle hľadaj argumenty pre svoje pro-ruské presvedčenie. Že vraj sme rasisti, lebo poskytujeme pomoc Ukrajincom a Sýrčanom sme pomáhať nechceli. A ja na toto tvrdenie môžem len povedať, že je to pravda. Ukrajinci sú ako my. Kresťania pre niekoho je dôležité to a pomôže. Sú to Slovania ako my a rečovo podobní a to je hlavný argument pre iného. Ale aj Rusi sú Slovania a kresťania inak by sa to nevolalo xenofóbia, keby sa to celé nedalo využiť tak ako sa nám to hodí všakže. A Sýrčania sú Arabi. Mimochodom prečo nepomáhali Sýrčanom v 2015 ostatní Arabi, ale predovšetkým tí z Perzského Zálivu? Alebo im pomáhali vo veľkom tak ako Palestínčanom? Ale do tohto „ho..a“ radšej nešliapať. Možno som len neinformovaný a oni pomáhali? Alebo Sýrčania utekajúci pred vojnou v Sýrii si radšej vybrali smer cez Turecko do Európy a nie do Saudskej Arábie? Tieto duchaplné zamyslenia sa určite čoskoro objavia od „intelektuálnej“ ľavice, ako „šušňožrút“ Edo, alebo jeden poslanec, ktorý sa podľa vlastných slov momentálne cíti byť orlom. Ale netreba sa hrabať v tejto evidentnej hlúposti, keď ľudia utekajú cez našu krajinu tu a teraz a nikto nevie, ako to celé dopadne. Ale domnievam sa, že to čoho sme chtiac nechtiac teraz súčasťou, je onou povestnou čiernou labuťou aj v našich blízkych dejinách.
Je to asi rok, alebo viac, čo vyšla demografická predikcia svetovej banky. Slovensko v nej nedopadlo moc dobre. V blízkej budúcnosti by sme mali maž len niečo vyše 3 miliónov obyvateľov. Keď bola táto správa čerstvá, vyjadroval sa k nej aj môj kolega z geografickej katedry, prof. Braňo Bleha. Na otázku, či sa z jej závermi stotožňuje, povedal niečo v tom zmysle, že áno, ale môžu sa vyskytnúť nepredvídateľné faktory, ktoré nie je schopný nikto predpovedať. Mám pocit, že to čo teraz zažívame je takým nepredvídateľným faktorom. A ja určite nechcem tu na tomto blogu apelovať na city Slovákov v súvislosti s Ukrajinskými utečencami. Takých apelov bude ešte dosť. Je dôležitejšie apelovať na zdravý rozum a to predovšetkým mojich rovesníkov, ktorý sa narodili v ére tzv. Husákových detí. Divoké 90. roky a transformácia s jej drastickým poklesom pôrodnosti a zároveň masívnejším exilom do zahraničia si vyžiadala svoje demografické dôsledky. A dnes sme spoločnosť, ktorá starne. V dohľadnej dobe pôjdeme na dôchodok a generácia dnešných tridsiatnikov je žalostne slabá a ich potomkovia zodpovedajú počtom rodičom. Mám taký pocit, že práve učitelia a predovšetkým stredoškolský sa stali strategickým faktorom najvyššej dôležitosti. To oni naštartujú generáciu mladých Ukrajincov k životu na Slovensku, tak aby tu u nás ostali študovať, našli si lásky, založili rodiny. Iste mnohí sa vrátia (verím v najlepšiu možnosť), ale je dôležité pripraviť sa aj na svet rozdelený železnou oponou. Milan, Igor „nebojte dobre bude“, ak to pochopíte, pomôžete aj nášmu dôchodkovému systému.
