Pomerne dlho som sa musel prekonávať, aby som potlačil svoju prirodzenú lenivosť a aby som nazbieral dostatok koncentrácie a aj odhodlania, k napísaniu ďalšieho textu a uverejneniu tohoto blogu. Nedávno som totiž čítal „Čiernu labuť“ od Nassima Nicolasa Taleba a veľmi ma oslovilo jeho odporúčanie k ignorancii blogov a iných krátkych literárnych foriem, keďže zo svojej podstaty nedokážu sprostredkovať zložitejšiu myšlienku. Ale povedzme to kulantne. Väčšina čitateľov týchto riadkov asi Taleba nečítala a vonkajšie okolnosti ma k tomu donútili. Pričom vonkajšími okolnosťami, alebo faktormi nikdy nemám na mysli, len to, čo sa deje bez môjho zásahu, ale je to akýsi súbeh, toho čo sa deje v okolitom svete a toho, čo sa deje v mojej hlave. Pričom na to, čo sa deje v mojom okolí, aspoň sa mi zdá, nemám veľký vplyv. Avšak to čo produkuje moja myseľ, lebo čítam texty, ktoré som sa rozhodol čítať, alebo vidím filmy, ktoré som sa rozhodol sledovať, to je celkom iný žáner. Môj dlhoročný známy Fedor Blaščák, filozof a riaditeľ pobočky Otvorenej spoločnosti na Slovensku prišiel spolu s kolegami s iniciatívou Neostanem na Slovensku, preto pôjdem voliť! To ja samozrejme nesmierne oceňujem, aktivizovať mladú generáciu, 18-35 rokov, aby sa zúčastnila parlamentných volieb 30.9. je jednoznačne pozitívne. Ale zdá sa mi, že iniciatíva klepe na nesprávne dvere. Oslovuje totiž mladých, ale podľa môjho skromného názoru toto nie je tá „cielovka“, ktorej hrozí, prepad hlasov v nadchádzajúcich voľbách najviac.
Problém je samozrejme zložitejší a hlbší, ako sú naše parlamentné voľby 30.9. 2023. Ten problém, ktorý ma donútil reagovať, tkvie v dôraznom nesúhlase so štatistickou interpretáciou sociologických dát, ktoré sú nám prezentované. A tiež od týchto dát odvodených náladách nášho mladého voličstva, ktoré sa ochotne necháva manipulovať propagandou. A menšinovo aj s tým, ktorým „odborníkom“ je dopriaty mediálny priestor, aby tieto dáta interpretovali. Na začiatku tohto textu a ja dúfam, že ho budú čítať aj nejakí mladí čitatelia, si musíme upratať pojmy. Veda je buď experimentálna, alebo ak chcete prírodná, či niekedy nazývaná aj hard science. To je predovšetkým fyzika, chémia a biológia. Druhou skupinou sú vedy príbehové (naratívne). Niekedy sa im hovorí aj humanitné. To je predovšetkým história, sociológia a ekonómia. Filozofia a ani matematika vedami nie sú. Toto konštatovanie nie je ani v najmenšom prípade myslené dehonestujúco. Je to konštatovanie faktu. Prírodné vedy postupujú tak, že vytvoria príbeh, naratív, ktorý sa volá hypotéza. Tento príbeh sa následne pomocou meraní a experimentálnych postupov buď podarí vyvrátiť, alebo nie. Kým nie je vyvrátený, považujeme ho za platný. Na rozhodnutie, či naša hypotéza je platná, alebo nie používame nástroj, ktorým je matematická analýza, konkrétne štatistika. Takže, ak odmeriam šesťdesiatim potkanom oboch pohlaví chvosty a odvážim ich, tieto údaje dám do tabuľky, podrobím porovnaniu a konštatujem, že samce sú v dospelosti ťažšie či majú dlhší chvost, ako rovnako staré samice, moje tvrdenie je obhájiteľné. Takto analogicky postupuje aj fyzika, alebo chémia, len meria niečo ako elementárne častice, alebo porovnáva výsledky syntetických reakcií.
A teraz sa pozrieme spolu na sociológiu a marketing. Ako príklad si vezmime posledný prieskum volebných preferencií agentúry Median SK pre RTVS z júla. Čísla preferencií politických strán momentálne nie sú pre našu analýzu dôležité. To čo je dôležité je, že približne 50% opýtaných respondentov nie je ešte definitívne rozhodnutá. Tak zvaná experimentálna vzorka predstavuje približne 1000 ľudí. Zber dát prostredníctvom telefónov, alebo inými prostriedkami nie je tak závažným faktorom, aby sme ho museli podrobovať kritike. Každý, kto chce aspoň trochu dobré výsledky, bude sa snažiť dodržiavať náhodnosť a vyváženosť výberu respondentov z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania a geografie Slovenskej republiky. Pre našu analýzu je skôr rozhodujúce, či agentúra do zberu dát zaraďuje iba respondentov, ktorý sa vyjadria, že idú na 100% voliť a sú na 100% rozhodnutí a tieto údaje predstavujú výstup, ktorý vidíme. V tomto prípade sa namerané hodnoty politických preferencií týkajú cca volebnej účasti na úrovni 35%. Ak sa zohľadňujú aj odpovede na 100% pôjdem, ale rozhodujem sa medzi stranou Smer-SSD a Hlas-SD a ešte sú tam odpovede asi pôjdem, ale nie som ešte na 100% rozhodnutý, že sa volieb zúčastním. Akú váhu majú tieto odpovede? Povedzme 0,6 pre Smer-SSD a 0,4 pre Hlas-SD. Takto to asi nebude. Toto sú návody pre novinársku obec, keď budú robiť rozhovory s pánmi z AKO, alebo Focusu. Je to ako keby som ja biológ odmeral a odvážil iba najväčšie samce potkanov a najmenšie samice. Takýto zber dát do štatistiky by asi nebol veľmi „kóšer“ isto uznáte.
Jednoducho v dnešných meraniach volebných preferencií „meriame“ predovšetkým voličské jadrá a ako všetci, ktorí sa politike aspoň trochu venujú vieme, že voľby, dokonca ani v Amerike nerozhodnú skalní voliči Donalda Trumpa. V našich končinách sú to skalní voliči Roberta Fica vo veku 60-75 rokov, ale voliči nerozhodnutí, ktorí sa rozhodnú asi týždeň pred voľbami. „Múdri“ páni z agentúr dávajú návod, že treba sledovať trendy. Kto rastie, kto klesá. Či sa trend udržuje tri výskumy po sebe, či ho potvrdzujú viaceré agentúry. Ja keďže nie som sociológ a ani politológ, ale „iba“ biológ, by som vám milí čitatelia odporučil pozrieť sa na skutočné dáta. Jediné skutočné dáta sú volebná účasť v parlamentných voľbách a ich výsledky. Na to stačí Wikipédia. Priemerná volebná účasť na Slovensku v parlamentných voľbách je 63±5 %. Výsledky Róberta Fica si môžete pozrieť voľby po voľbách. Na základe týchto dát musím povedať, že na víťazstvo Smeru-SSD by som si nevsadil. Jednak ten kurz je nízky, čo je podľa môjho názoru neadekvátne, ale Ficova strana mala zenit vo voľbách 2012 pri relatívne malej volebnej účasti (efekt kauzy Gorila) a od tohto momentu len klesá. Má silné voličské jadro, ktoré sa ale vinou Covidu-19 preriedilo. To je prosté konštatovanie faktu. Predstava, že mladší volič bude „oslovení“ partiou „sivých vlkov“ 60+ a agresívne vystupujúcim pánom v tesnej veste je trochu z ríše fantázie. Ak by som holdoval riziku, tak by som si skôr pri dobrom kurze vsadil na to, že skúsený Róbert nebude mať ani 20%.
Nechápte ma zle. Ja naozaj neprajem Róbertovi Ficovi nič zlé. V skutočnosti mám politické návraty v podstate rád a som bytostný konzervatívec. Dokonca oceňujem aj prínos, ktorý náš trojnásobný premiér pre republiku mal. Konsolidoval vrstvu oligarchie, alebo ak chcete použiť jazyk marxistov veľkoburžoázie na Slovensku. Dnešný urbanistický boom v Bratislave by som dal jednoznačne k dobru „Smerákom“, ktorý „perú“ kapitál cez investičné fondy bankových produktov podieľajúcich sa na krytí tohto bombastického rozvoja. Dokonca to dokázal napriek tomu, že väčšina jeho voličov si asi myslí, že je socialista. To je jednoznačne obdivuhodné a svedčí to o jeho politickej zručnosti, ale dnes asi aj slepý, okrem toho voličského jadra Smeru-SSD vidí, že jeho prioritou, keby bol premiérom by neboli občania Slovenska, ale on a členovia Smeru-SSD. Skôr sa obávam, že „múdry“ slovenský ľud tak ako v roku 2020 dá vo veľkom prednosť porážke Smeru-SSD pred zdravým rozumom a nahádže to Progresívnemu Slovensku.
A teraz je asi ten čas, aby som sa vrátil k začiatku textu a k iniciatíve Nechcem tu ostať idem voliť! A ešte aj k tomu, čo v našom mediálnom priestore predvádzajú naši „odborníci“ sociológovia. Príklad prvý. Profesorka Iveta Radičová nám vraví, že oproti roku 2020 hrozí pokles účasti voličov 18-35 rokov v tohoročných voľbách. Silnou stránkou pani profesorky Radičovej nikdy nebola bystrosť. O tom sme sa mohli presvedčiť, keď bola nedopatrením premiérkou našej nešťastnej republiky. V roku 2020 prepadlo cca 10% voličských hlasov prevažne mladých voličov, ktorí volili PS a „zachraňovali“ KDH a mali následne pocit, že ich nikto nereprezentuje. Pani Iveta ale nie je schopná evidentne vziať do úvahy, že v terajších voľbách bude PS v parlamente aj s hlasmi mladých voličov. A v parlamente bude aj hnutie Republika, ktoré má tiež mladých voličov. Takže pani Iveta prepožičia svoju „erudíciu“ propagande a blamuje sa pred celým národom. Aj keď je na prvý pohľad jasné, že tento raz bude zastúpenie voličov 18-35 rokov v parlamente silnejšie, ako po voľbách 2020.
Prípad druhý. Excelentný rozprávač príbehov sociológ Michal Vašečka. Aj ja ho rád počúvam. Len si uvedomujem, že ani J.R.R. Tolkien a ani Georg Orwell neboli vedci, aj keď ich skvelé príbehy obsahujú mnoho múdrosti. Pán Vašečka na základe zberu sociologických dát produkuje príbehy. Príbehy o tom, ako sa bude, alebo mohla by sa vyvíjať naša spoločnosť, ak sa tieto dáta nezmenia. My, ktorí pracujeme zo štatistikou máme také porekadlo: „trash in, trash out“ a dáta zbierané od ľudí to je naozaj odpad. S presnosťou si moc nepotykali. Takže pán Vašečka jednoducho povedané kreslí farebné scenáre na základe dojmov získaných zo zberu maximálne nereprezentatívnych dát o našej populácii. Takto postupujú všetky naratívne vedy a keďže jediné naozaj veľké dáta, ktoré kvalitatívne obstoja má k dispozícii iba Meta, Tik-Tok a Alphabet, marketing je v tejto kategórii „vedeckých“ predpovedí oveľa lepší, ako ekonómia a sociológia. Na druhej strane ľudskú hlúposť neradno nikdy podceňovať. Práve preto sa nesmierne teším na možnosť, že sa do parlamentu zrejme vráti kapitán Andrej Danko. Ale dosť bolo zosmiešňovania a urážania našich „významných“ dejateľov. Hlavná myšlienka tohto textu tkvie v upozornení, že prepad hlasov v nadchádzajúcich voľbách hrozí predovšetkým voličom mojej generácie 40+, ktorí sa rozhodujú medzi KDH, OĽaNO, SaS, Demokratmi a „Skutočným“ lídrom Mikim.
Pred rozhodovaním je dobré povykladať karty na stôl. A to nie som ekonóm. Keď to nášmu dočasne poverenému premiérovi Lajošovi Ódorovi pristane na stole. Bude sa písať dátum 15.8.2023. Štrukturálny deficit tam bude aj keď nemám poňatia o tom, aký bude veľký. Bude to riešiť nová vláda, lebo naši „malí“ politici a to sa týka dokonca aj Roberta Fica nepochopili, že túto špinavú prácu mohol urobiť za nich. Ficove riešenia sme už videli. Bude to „krádež“ z druhého piliera, a zdanenie bánk, čo v konečnom dôsledku neprinesie lacné peniaze pre podnikateľov. Takže stagnácia. Ale voličské jadro Smeru-SSD, teda dôchodci musia byť saturovaní. Keďže nie som podnikateľ výrazne mi to nevadí, lebo o riešeniach Progresívneho Slovenska nemám tak isto žiadne ilúzie. Peťo Pellegríni prepáči, ale Hlas-SD naozaj nepovažujem za relevantný subjekt, ktorý udáva mienku v ničom. To by musel pán predseda urobiť coming-out, aby som ho vôbec začal brať vážne.
Politickej filozofii a vôbec histórii zastupiteľskej demokracie som sa začal aktívnejšie venovať až po tom, ako aj mňa počastoval Jaroslav Haščák v odposluchoch z kauzy Gorila pamätným výrokom: „Volič vie hovno!“ Dovtedy som sa arogantne domnieval, že tieto rozprávky sú pod moju intelektuálnu úroveň. A za ten čas som sa naučil niekoľko dôležitých vecí. Ale dnes ti milý čitateľ chcem povedať len dve. Zákonodarca je v systéme zastupiteľskej demokracie dôležitejší, ako exekutíva. Jednoducho preto, že drží mešec. A dôležitejšie, ako schopnosť presadiť niečo „užitočné“ v parlamente, je schopnosť tomuto „dobru“ zabrániť. Spomeňte si prosím na tieto dve jednoduché pravidlá za plentou a celkom určite to dobre dopadne.
