História sa nikdy neopakuje. To len ľudia majú tendenciu hľadať podobnosti a vzorce v správaní iných, ako aj v udalostiach samotných, ktoré sú tými ľuďmi vytvárané a prežívané. A keďže náš ľudský genóm sa mení len veľmi pomaly, aj naše myslenie a motivácie, ktoré stoja za našimi rozhodnutiami ostávajú také, ako boli u našich predkov. Z tejto skutočnosti pramení ten náš silný pocit, že udalosti sa opakujú a niekedy nadobudneme presvedčenie, že vieme dobre odhadnúť, ako sa veci „vyvŕbia“, lebo sme naďabili na istú analógiu, alebo podobnosť s udalosťami, ktoré sme prežili, alebo sme o nich niekde čítali, či počuli. V poslednej dobe sa u nás na Slovensku rozmohol taký „nešvar“, že situáciu dnešnej vlády Borisa Kollára (Eduarda Hegera) niektorí jedinci prirovnávajú k politickému koncu tretej vlády Mikuláša Dzurindu (Ivety Radičovej). A na prvý pohľad je možné nájsť podobnosti. Štrajk lekárskych odborárov, finančná kríza na celom svete tak ako v roku 2009 a štrajk lekárskych odborárov a globálna kríza a vojna v našom susedstve dnes. Vtedy kauza Gorila a dnes? Chudák Jaro, ako by nestačilo, že celé Slovensko si mohlo vypočuť „intímne“ audio s jeho „korpuskulárnej“ konverzačky s dnes už developerkou Bubeníkovou. Musím sa priznať, že práve povestné: “Volič vie hovno.“ a „My predsa chceme podporiť všetky strany.“ mňa osobne motivovali, aby som sa začal amatérsky zaujímať politickou filozofiou, takže k Jarovi Haščákovi chovám isté sympatie. Ale späť k dnešnej situácii. V prvom rade si skúsme poukázať na rozdiely, ktoré nájdeme medzi situáciou dnešnou a tou s pred cca. desiatich rokov. Prvým rozdielom je, že Iveta Radičová je ženou a Eduard Heger je mužom. Obaja sú, respektíve boli nastrčeným „figovým listom“ skutočných držiteľov moci. Vtedy to bol tandem Dzurinda Mikloš, dnes tandem Matovič a hlavne Boris Kollár. Vtedy bol tvárou opozície jednoznačne Róbert Fico a jeho strana Smer a čo nasledovalo si mnohí pamätáme. Hopla a Coca-Cola. Dnes však v opozícii nie je len skúsený Róbert, ale aj Slovenský Donald Trump „nehistorik“ Uhrík a „nebinárny“ Peťo Pellegrini so svojou stranou „sociálne zmýšľajúcich fešákov“ zo solária.
Ak by sme sa rozhodli testovať vedeckú teóriu, či sa história opakuje, alebo nie, už by nám mal naskočiť výstražný alarm. Poďme ďalej. Myslená podpora v preferenciách, ktorá nie je to isté, ako legitimita, ale signalizačný potenciál majú neporovnateľne väčší, je to tak povediac marketingové mäso, nám napovedá, že spokojnosť s jej činnosťou je asi necelá jedna pätina akej časti populácie? Volebná účasť v 2020 bola skoro 66%. Zvedavý čitateľ nech si pozrie štatistiky volebnej účasti. Robert Fico a jeho ľudia to jednoznačne vyhodnotili po voľbách v 2020, že Igor Matovič dokázal v kampani motivovať významnú skupinu sklamaných nevodičov. Bolo to asi 6%. Vtedy povedal: “Matovič oklamal voličov.“ A mal pravdu v tom, že Igor Matovič a jeho politická s.r.o. je protikorupčná, alebo ako znie ten ich príbeh s ktorým tých „novovoličov“ presvedčili. Ale to neznamená, že chcem kopať do mŕtvoly. Len chcem povedať, že ten, čo klame vie dobre klamstvo identifikovať, lebo ho dobre pozná. To on skúsený Róbert toto „kúzlo“ s dôverou, respektíve nedôverou v demokratický systém použil neraz, takže ho dobre pozná. Dnes je ale v inej situácii. Ten zaužívaný vzorec pravica-ľavica, ktorý si Fico osvojil sa začína rozpadať. Zrazu sa začína formátovať rozdelenie spoločnosti na deliacej línii konzervatívny, kresťan ktorý si váži ľudský život už od spermie a „pekelník“ liberálny, ktorý chce, aby sme sa my Slováci všetci zmenili na LGBT+ a ako národ vymreli, nech naše luhy a háje zdedia všelijaký prisťahovalci. Takže v tomto aktuálnom volebnom období sa zdá, že dochádza k dokončeniu preformátovania politickej mapy na Slovensku. Kým napríklad v spomínanom roku 2010 bolo delenie na pravicu, ktorá sa diskreditovala „úplatkami“ a ľavicu, stranu Smer, ktorá sľubovala istoty a zaopatrenie „obyčajným“ ľuďom. Predčasné voľby, ktoré sa následne konali ani nemohli dopadnúť inak, ako jasným Ficovým víťazstvom. Dnes je však situácia diametrálne odlišná. Vládnu koalíciu tvora dve populistické firmy a ani jednu z nich nemôžeme označiť za politickú stranu s pravicovou ideológiou, či programom. Voličov, ktorý chcú predovšetkým sociálne istoty je u nás dosť a tvoria väčšinu, ale koho si vyberú? Smer, ktorý im k tomu pribalí aj geopolitický guláš prikorenený národným socializmom. Pellegriniho Hlas, ktorý sa snaží navodiť dojem európskej sociálnej demokracie 21. storočia v zmysle len nech tečú dotácie z EU. Alebo Borisa Kollára, ktorý sa zrejme postará o všetky deti a ženy na celom Slovensku. Pričom ani o hnutí Igora Matoviča sa nedá tvrdiť, že by bolo nejako anti-sociálne, aj keď podmienkou pomoci zrejme je odriekanie „otčenáša“. A ponuka mimo parlament? Neomarxisti zamaskovaný za prívlastok progresívni, ktorý sa domnievajú, že všetko v republike „postrážia“ starostlivo realizovaným výberovým konaním a špeciálnymi komisiami všetkého druhu. Profesor Heyek by sa v hrobe obracal. A to ešte nespomínam ten budúci „na chlebové témy“ orientovaný nový politický projekt pani europoslankyne Lucie Nicolson.
Takže bude sa história opakovať, alebo nie? No celkom určite nie. Môže to dopadnúť však ešte horšie. Predovšetkým sa domnievam, že vláda nepadne a dokonca si myslím, že aj rozpočet na rok 2023 bude prijatý. A voľby budú až vo februári 2024. A mimochodom kampaň už začala. Generálny prokurátor predsa už zrušil Róbertom obvinenie, takže v rámci boja proti liberálnym úradníkom, ktorých by nominovala naša Fiona z paláca na Hodžovom sa poslanci Smeru zrejme „zabudnú“ v poslaneckom bufete na vyprážanom kurčati, aby znížili kvórum, alebo niečo podobného. A Sulíkov pokus o odvolanie Hegera? To je len zvyšovanie licitačnej pozícii pre „tvrdých“ kresťanov, aby znížili tie neľudsky tvrdé tresty pre páchateľov majetkovej trestnej činnosti, aby už aj slepý pochopil, že OĽaNO nie je protikorupčná strana. Nezabúdajme však na to, že aj Róbertovia vymenili istotu svojej beztrestnosti za sociálne istoty pre svojich voličov. Chudák socialistický volič, ako si len vyberie. Kedysi to bolo podstatne jednoduchšie tak povediac čierno-biele. Ale dnes? Aj sociálny, aj národný, aj fašista, ale to tvrdia tí liberálny vzdelaný a bohatí Bratislavčania. A minister „hetero“ predsa povedal, že sú to tiež fašisti. Všelijaký povyšujúci sa Vašečkovia a Havranovia, predstavte si, že oni dokonca hovoria cudzím jazykom a zrejme čítajú aj knihy no fuj. Pol-Pota na nich. Takže otázka, ktorá nás bude zaujímať počas celého budúceho roka bude, či táto masa socialistických voličov má aspoň aký taký pud sebazáchovy a skôr ako sa rozhodne, komu to hodí pozrie sa do svojej peňaženky. A keď tam uvidí farebné papieriky s logom EU, bude tento argument pádnejší, ako boj v kultúrnych vojnách všetkého druhu. Lebo stará múdrosť platí stále: „Divide et impera“.
