Asi nie je na Slovensku a trúfam si povedať, že ani v celej Európe žiaden dospelý politicky mysliaci človek, ktorý by nemal nejaký názor na štát Izrael. Napríklad Miloš Zeman, český prezident, je určite „najväčší“ priateľ Izraela, aspoň medzi vozíčkarmi v Čechách. Roman Joch zase miluje Izraelskú politiku, ale len tú, čo je napravo od Likudu. Romana Jocha registrujem naprieč médiami už od obdobia druhej vojny v Perzskom zálive. Dokonca som sa jeho prostredníctvom oboznámil s politickým myšlienkovým hnutím tzv. neokonzervatívcov v USA a predovšetkým Franka S. Meyera, teda silnou generáciou ideológov a politických mysliteľov, pôvodom často potomkov stredo- a východoeurópskych prisťahovalcov, ktorí formovali politiku republikánskej strany pred a v období Ronalda Reagana. Pravdou však je, že Roman Joch, aj keď si jeho rozhľad a názory cením, občas dokáže poriadne prestreliť. Pamätná je pre mňa osobne jedna geopolitická diskusia zo začiatku nášho storočia, ktorú som videl na českom televíznom okruhu. Moderátor si do štúdia pozval dve názorové strany vo veci invázie do Iraku. Už vtedy platilo nepísané pravidlo vyváženej debaty: „päť minút Židia, päť minút Hitler“, ako to len média vedia. Jednoznačným „jastrabom“ bol samozrejme Roman Joch a „holubicou“ zase tuším Matej Stropnický, neúspešný politik a ľavicový kvazi-intelektuál. Je to už ďaleká minulosť, ale doteraz si pamätám, ako Roman Joch ohnivo obhajoval nárok USA a administratívy G.W. Busha podniknúť inváziu do „nebezpečného“ Sadámovho Iraku. Ako preventívnu a v záujme nastolenia väčšej stability a bla bla bla. Roman Joch bol poriadne rozohnený v argumentácii, ako to len on vie a vtedy sa ho moderátor relácie opýtal: „ A koho by ste ješte napad pane Joch?“ Samozrejme istý moment trvalo až si moderátor, ale aj druhý hosť v štúdiu uvedomili absurdnosť položenej otázky a trápne úsmevy to dokazovali, ale Roman už medzitým v záujme stability „napadal“ Irán, či Sýriu.
Keď som nedávno videl, že Roman Joch sa vyznal ku svojej láske k radikálnej pravici v Izraeli, hneď som si spomenul na túto kúzelnú situáciu. Ak by som mal odhadnúť, zrejme tento text pre denník Postoj napísal z pocitu nadšenia, že najväčšiemu politickému stratégovi Izraelskej politickej scény „Bibimu“ Netanjahuovi sa podarilo rozložiť politickú väčšinu v Knessete a obrazne sa chopiť kormidla. Pritom všakže akosi pozabudol, že napravo od strany Likud, teda Netanjahuovho hnutia už sú len ultra-ortodoxné politické subjekty, ktorých skalní voliči síce napomáhajú demografii židovského štátu vzorovo, ale ich príspevok k obranyschopnosti tohto štátu je naopak žalostne nízky, lebo oni musia predsa študovať Tóru. Izrael je už raz taký. Môžete zastávať akékoľvek politické presvedčenie a umožní vám to do tejto malej krajiny si projektovať čo len chcete. A celkom určite nájdete dosť argumentov k tomu, aby ste presvedčil sám seba, že máte pravdu, ale ako to už býva, pravdepodobne sa mýlite. Na jednu zaujímavú spojitosť s Izraelom a demografiou nedávno upozornil známy bulharský politológ Ivan Krastev. Izrael a USA sú totiž asi jediné dva rozvinuté štáty, ktoré majú kladné demografické prognózy. Kým v USA je to spôsobené jednoznačne imigráciou v Izraeli to nie je také jednoduché. Z časti je to špecifickým typom prisťahovalectva, z časti vysokou natalitou ortodoxnej zložky populácie. A toto je niečo, čo imponuje aj autokratickým politikom naprieč celou Európou a vôbec neprekáža ak majú popri tom aj antisemitské tendencie. Koniec koncov, ako povedal istý Sergej Lavrov z Moskvy najhoršími antisemitmi sú aj tak Židia.
Ale teraz už vážne. Je veľa aspektov v ktorých je Izrael inšpiratívny hlavne pre obyvateľov tzv. malých štátov. Dynamická ekonomika, silná a sofistikovaná armáda, dokonca jadrové zbrane, neprekonateľné tajné služby, to sú aspekty Izraelskej politiky, ktoré imponujú mnohým konzervatívne a pravicovo zmýšľajúcim ľuďom a dokonca aj dôraz na tradície a religiozitu pre takých ako Roman Joch a celá redakcia denníku Postoj. Ale aj špičkové školstvo, vyspelé technológie, digitalizácia a skutočnosť, že naozaj nikto nevytĺka politické body na témach ako práva homosexuálov a ľahké drogy to je zas pre tých liberálne zameraných. A že Izrael je vraj novodobé nacistické Nemecko, alebo Južná Afrika s režimom apartheidu a palestínsky Arabi sú vlastne spolu s Igorom Matovičom takí Židia 21. storočia? No aj naša planéta Zem môže byť v skutočnosti plochá všakže. Ja na rozdiel od Romana Jocha oceňujem na tejto skutočne jedinej naozajstnej demokracii na Blízkom východe celkom iné veci. Predovšetkým skutočnosť, že tento štátny útvar vznikol ako čisto svetský projekt a ako taký aj zatiaľ ostáva. Pri svojom vzniku ešte stihol aj vzkriesiť hebrejčinu a z liturgického a v podstate hibernujúceho jazyka spravil živú reč. Čo hodnotím, ako jednoznačný prínos. Jednotiacim faktorom naprieč Izraelskou politickou scénou, či už na pravici, alebo ľavici je skutočnosť, že na prvom mieste je neoddiskutovateľne záujem štátu, potom politickej strany a až potom osobný záujem politika. Toto by som chcel, aby sa udomácnilo aj u nás. Terajšia vláda Izraela v demisii po prvý krát využila pri svojom vzniku podporu arabskej strany, aby získala väčšinu a od moci odstavila skrz-naskrz skorumpovaného, ale zároveň geniálneho Bibiho. No tým si zrejme podpílila konár na ktorom sedela. U arabskej strany totiž nie je isté to, či rešpektuje túto základnú nepísanú podmienku o štáte Izrael. Ale vráťme sa teraz z Levanty späť do našej Strednej Európy.
U nás antisociálny netvor a mladší klon Ľuba Kaníka, teda Richard Sulík a jeho strana SaS povalia už ďalšiu Slovenskú vládu. Aspoň tak nám so vysvetľuje Igor, Veronika a Edo. Mimochodom všímate si, že SaS je podobné ako SS. Sú to liberálny netvory, ktorí nemajú radi mladé rodiny, ani bezbranné slovenské plavovlasé dietky, lebo „kopú“ za veľkokapitál, celkom určite „židovský“. A chcú položiť vládu, jednoznačne tú najlepšiu, akú sme pod Tatrami od vzniku našej mladej nevinnej demokracie mali. Veď prirodzene, ako inak. A preto sa už začínajú pripravovať zákopy budúceho politického boja podobne ako na Dombase v roku 2015. Najväčšie zlo pod slnkom je celkom určite LGBT+-%= a tiež „zfetovaní“ liberáli prirodzene, lebo veď ak by sa dostali k moci, tak každé druhé dieťa na našom malebnom Slovensku sa stane homosexuálom, lesbou, alebo trans-človekom. A potom to s tou demografiou, ale aj civilizáciou Slavienov pôjde dolu vodou a zanikneme. Jednoducho Sodoma a Gomora to bude Divide et impera. Kto neverí, nech sa opýta pána biskupa Haľka, alebo sociológa Michala Vašečku. Rozdelenie na mafiu, zdravím skúseného Róberta a čestných odborníkov, ktorý to myslia úprimne už asi nebude stačiť, tak ako v roku 2020. Preto je legitímne spojiť sa aj s poslancami zanikajúcej Kotlebovej ĽSNS. Veď deti si to zaslúžia. Problémom je, že fašisti sú nepriatelia demokracie, tak ako Arabi sú nepriatelia Izraela. Takéto spojenie asi veľkú životnosť nebude mať, ale keby sa prezliekli do tričiek nezávislých osobností, alebo Sme rodina tak by sa to aspoň rok dalo potiahnuť, veď plán obnovy si to zaslúži. Musí to vydržať do doby, až sa všetka obnova „zazmluvní“ s firmami kamarátov a bude možné argumentovať právnym štátom. Keď už to parlamentné korumpovanie „nezávislých“ poslancov bude naozaj trápne asi dvom tretinám voličstva, odhadujem to na máj 2023, stavba hrádze pred návratom mafie sa zosype, ako domček z kariet a na jeseň 2023 budú predčasné voľby. Ale ty milí čitateľ by si si s tým naozaj nemal robiť žiadne prehnané starosti. Pre upokojenie sa stačí pozrieť na štát Izrael a jeho politickú scénu.
