Neviem síce ako dlho už trvá na slovenskom vianočnom stole tradícia taniera pripraveného pre náhodného pocestného, ale pre našich predkov to nebola len záležitosť ľudskej dobrosrdečnosti- podeliť sa s núdznym, ale aj celkom „zištný" záujem o nové informácie, ktoré im mohol sprostredkovať prichodzi, cudzinec...
Ak si predstavíte situáciu pred sto rokmi na dedine, tak jedinými informátormi boli sporadické písomné zvesti, klebety z jarmokov v najbližšom meste, skúsenosti námedznych robotníkov na vandrovkách..., pripadne študentov vo svete -prezentované na vakaciach..
Ono to dokopy vydalo na niekoľko hodín novôt...
Preto sa ľudia prirodzene potrebovali stretávať a komunikovať...
A riešili aj potrebnosti, aj sa spoločne posudzovalo správno a navzájom vysvetľovalo..., aj sa mladým sprostredkovali dobré, užitočné informácie.. dnes tomu hovoríme medzigeneračná výmena.
A počas zimných večerov sa utužovala komunita a vytvárala sa vzájomná spolupatričnosť pri „boji" s prírodou a nástrahami života, ale aj vymýšľali nezbedy pre spestrenie ťažkého života a vyhľadávali kontakty pre partnerstva a podobne.
Rovnako mnohé poľnohospodárske činnosti boli zvládnuteľné len za pomoci ďalších a takto sa dával priestor pre každého obyvateľa byť nejako užitočný...potrebný.
Ako je to dnes...?
Pustili by ste do bytu cudzieho človeka...?
Dnes sa bojíme začať rozhovor s cudzím človekom, lebo nám môže povedať nepotrebné informácie a zabijeme s ním čas, alebo je to zasa nejaký poisťovací agent..:(, či iný díler..., či agent pre nejakú zbierku...
Vie nám priniesť nejakú novinu...? Veď na nete si nájdeme všetko...!
Na informácie máme televízor, ktorý nemusíme vyhadzovať z bytu..., jednoducho prepneme kanál...! Podľa prieskumov strávime bežne 4-8(v amerike) hodín pred TV.
A blížny ...?, čo nám môže zvestovať...?!
Akú informáciu ešte potrebujeme...?
PF ´08
(a veľa blížnych, ktorí si prečítajú vaše postrehy na blog.sme)
