V súčasných záhradkách i v rámci mestskej - urbanej výsadby zelene, vysádzame spôsobom, ktorý eliminuje život hmyzu. Naopak v prírodných systémoch tvorí hmyz najpočetnejšiu súčasť organizmov a vytvára biodiverzitu, ktorá je schopná regulovať sa sama a vytvárať rovnováhu v prírode...
Naším experimentom sme dokázali aspoň na malom kúsku zeleninovej záhradky kompenzovať deficit životného priestoru pre hmyz. Samozrejme pre hmyz typu vošiek, húseníc a iných požieračov zelene už samotná vegetácia dáva dostatok priestoru, až nám to dokonca vadí..
Riešením bolo vytvoriť priestor pre prítomnosť ďalších druhov chrobáčikov, ktoré naopak znižia nadmerné množstvo nežiaduceho hmyzu.Všetci vieme, že lienky a pavúky významne regulujú vošky, mušky čí larvy škodcov, no existuje ďalšie veľké množstvo chrobáčikov, ktoré by prispeli k vytváraniu rovnováhy v záhradke. Sú to druhy, ktoré potrebujú tieň, určitú vlhkosť, ale na druhej strane aj úkryt pred dažďom. V noci sa nám títo predátori odvďačia vybalancovaním premnožených škodcov.
V našom experimente sme využili staré kusy šatstva, ktoré sme rozložili na nevhodnú burinu a vytvorili určitý druh mulču. Tato časť experimentu dopadla nad očakávanie dobre. Začiatkom mája za dva týždne bola šťavnatá tráva a ďalšia zeleň „skonzumovaná" pod kúskami odevov tak kvalitne, že temer bez ďalšej práce sme mohli zeleninu vysádzať do pôdy voňajúcej zdravým kompostom.
Odevy sme posúvali ďalej a postupne osadili celú plánovanú plochu. V daných pomeroch sa naozaj vyreguloval hmyz tak, že sme nepotrebovali v záhradke používať žiadnu chémiu.
Kúsky šatstva navyše plnili úlohu pokrytia voľnej pôdy proti nadmernému vysychaniu a tým sme šetrili aj vodou.
Takže na zanedbanej pôde, kde posledných 5 rokov rástla burina a predtým 3 desaťročia bol piesok na športovom doskočišti sme vytvorili plnohodnotnú vegetáciu, kde sme „pohnojili" akurát raz a to takým spôsobom, že rozložený 10 ročný hnoj sme dali do hore dnom obrátených plastikových fliaš pri koreňoch paradajok, paprík, uhoriek, tekvíc, že pri polievaní cez tieto fľaše sme hnojili priamo ku koreňom. Na cca 100 m2 sme použili asi 50 litrov takéhoto substrátu.Pre elimináciu plesni sme použili biologicky preparát Polyversum, obsahujúci spóry huby pythium oligandrum DRECHSLER.
Keďže sme pod voľne kúsky „mulčovacieho" starého šatstva odkladali nežiaducu burinu respektíve zbytky zelene a ovocia z kuchyne, použili sme 2x prípravok do kompostu na urýchlenie degradácie týchto zbytkov a vlastne sme vytvorili také improvizované mini- kompostéry. Výsledok bol mimoriadne úspešný, pretože celé vegetačné obdobie sa všetky organické zbytky rozložili do 2 týždňov a zredukovala sa aj značná časť organického mulču teda šatstva , ktoré sme používali na mulčovanie. Zvlášť významný je fakt, že (v pomerne malých objemoch) organický odpad nikdy nezapáchal aj keď sa použilo ovocie v pokročilom štádiu rozkladu.
Samozrejme len tak ledabolo pohodené šatstvo nepôsobí rozkoš modernému človeku, zvyknutému na usporiadane plochy , prikryli sme kúsky, ktoré priveľmi „ bili do očú" časťami starých kobercov, ktoré mali neutrálny patern a teda aj farebná kombinácia bola oku viac lahodiaca. Tento počin mal aj ďalšiu výhodu, že proces degradácie (izoláciou mikroklímy) v „ mini- komposteri " sa ešte urýchlil.Pôvodne sme chceli používať len šatstvo z organických materiálov, ale zistili sme, že pre schovávanie chrobáčikov je dôležitá ochrana pred dlhotrvajúcim dažďom, použili sme aj kusy šatstva, ktoré boli kombináciou umelohmotných a prírodných materiálov a chrobáčiky si v tom lebedili. V našej záhradke sa až na drobné premnoženie nejakého škodca, ktorý ublížil listom reďkvičky neobjavili žiadne kalamity, ktoré by vyžadovali chemicky zásah.
Cieľom nášho experimentu bolo redukovať množstvo odpadu zo šatstva, no výsledkom bola nielen predpokladaná degradácia organickej hmoty, ale aj vytvorenie priestoru pre život hmyzu, ktorý radikálne vylepšil rovnováhu v záhradke a umožnil úplne bez chémie celkom milú produkciu zeleniny na kúsku pôdy, ktorý predtým „špatil".
Ak by sa takéto pokusy zopakovali v rámci školských zelených plôch, mohlo by sa zistiť aj druhové zloženie chrobáčikov, pripadne monitorovať celosezónne priebeh samoregulácie hmyzu na skúšobnej ploche.Ďalším vhodným riešením pre školské výskumy a kreáciu by mohlo byť navrhovanie dizajnu domčekov pre chrobáčiky, ktoré by pre deti malo aj výtvarné estetickú funkciu. Možno aj verejnosť by začala vážnejšie akceptovať potrebu biodiverzity v urbanom prostredí. A samozrejme mohol by to byt aj prelomový moment pri umiestňovaní šupiek z ovocia a zeleniny z domácich kuchýň, namiesto hnitia a smradu v kontajneroch.
Záver :
1,Na elimináciu (odstránenie) nežiaducich burín môžme použiť staré šatstvo, a to položením na zeleň ako mulč.
2,Následne prebehne kompostovanie zelene a čiastočná degradácia organických zložiek šatstva, ktoré akcelerujú vitálne procesy v pôde a tvorbu humusu.
3,Pod šatstvom sa „ubytujú" rôzne mikroorganizmy a hmyz, a vytvárajú vhodnú biodiverzitu, potrebnú pre elimináciu premnožených škodcov.
4,Odporúčame vytvárať „estetické" domčeky pre užitočných pomocníkov.. a „kŕmitka" pre dážďovky (minikompostéry) medzi pestovanou vegetáciou.
