17.5.2021, Turecko
Ministerstvo zahraničných vecí USA schválilo povolenie na použitie (export) motorov LHTEC T800-4A používaných v tureckom vrtuľníku T-129 Atak na Filipíny, čo umožní tureckej spoločnosti Turkish Aerospace Industries (TAI) zrealizovať kontrakt ťahajúci sa od roku 2018 na dodávku 6 ks (pôvodne požadovaných 8 ks) vrtuľníkov pre ozbrojené sily Filipín. TAI T-129 Atak je turecký bitevný vrtuľník vyvinutý v spolupráci so spoločnosťou Leonardo (do roku 2017 AgustaWestland) na báze bitevného vrtuľníku Agusta A-129 Mangusta. Prvý vzlet prototypu prebehol v roku 2009 a od roku 2014 je vrtuľník (vo verziách T-129A pre bojovú podporu a T-129B v plnohodnotnej bitevnej variante) oficiálne zaradený do služby v Tureckých ozbrojených silách. Vrtuľník mimo tureckých komponentov používa aj rad prvkov pochádzajúcich zo zahraničia a v Turecku vyrábaných v licencii. Jedným z takýchto komponentov sú aj motory, odvodené z motorov ktoré boli pôvodne vyvinuté v USA pre použitie na vrtuľníku Boeing/Sikorsky RAH-66 Comanche. A práve použitie týchto motorov predstavuje problém pri exporte, nakoľko aj keď sú motory vyrábané v Turecku, ich export musí odsúhlasiť príslušný úrad administratívy USA. Počas vlády prezidenta Trumpa došlo k roztržke medzi Tureckom a USA týkajúci sa nákupu ruských protilietadlových systémov S-400 Tureckom. Vďaka tomuto nákupu stratilo Turecko nie len prístup k lietadlám F-35, ale administratíva zablokovala aj viacero povolení pre export produktov tureckého obranného priemyslu obsahujúcich licenčné prvky z USA. Mimo Filipín bol takto postihnutý aj kontrakt na 30 ks vrtuľníkov T-129B Atak pre Pakistan, ktorý bol uzatvorený v roku 2018. No na rozdiel od motorov pre Filipíny je povolenie kontraktu pre Pakistan zložitejšie, keďže vzhľadom k objemu dodávky (pre 30 vrtuľníkov to predstavuje minimálne 60 motorov + náhradné motory) a jej hodnote musí o povolení na vývoz rozhodnúť Kongres (povinne pre každý obchod presahujúci 25 miliónov dolárov), kde sú protittrecké nálady stále veľmi silné. Napriek tomu rokovania s Pakistanom pokračujú a v marci sa obe strany dohodli na ďalšom 6-mesačnom predĺžení zmluvy s tým, že lobisti za jednu aj druhú stranu sa budú snažiť zmeniť stanovisko USA, aj keď je zmena zatiaľ nepravdepodobná.
18.5.2021, Spojené arabské emiráty
Lodenice Abu Dhabi Ship Building (ADSB) informovali o kontrakte na základe ktorého dodajú pre Námorné sily SAE 4 hliadkové lode triedy Falaj 3 v hodnote 3,5 miliardy dirhamov (cca 982 miliónov dolárov). Lode by mali byť dodané do konca roku 2026. Triedu Falaj 3 vyvinula talianska spoločnosť Fincantieri na základe projektu hliadkových lodí Falaj 2 z roku 2010 (2 ks v užívaní SAE od roku 2013 - P 251 Ghantoot a P 252 Qarnen). Falaj 3 má oproti Falaj 2 väčšiu dĺžku (lode triedy Falaj 2 sú dlhé 55,7 m a široké 8,8 m, výtlak majú 650 ton a sú vyzbrojené dvomi dvojnásobnými odpaľovacími zariadeniami s protilodnými raketami Exocet MM40 Block 3, dvomi trojnásobnými vertikálnymi odpaľovacími zariadeniami s protilietadlovými raketami MBDA VL MICA, 76mm univerzálnym kanónom Leonardo Super Rapid v stealth veži a dvomi diaľkovo ovládanými zbraňovými stanicami Leonardo Hitrole-G s 12,7mm guľometom) a naviac je vyzbrojený 21 násobným odpaľovacím zariadením Mk. 49 protilietadlových rakiet Raytheon RAM a dvomi odpaľovacími zariadeniami zatiaľ neidentifikovaných rakiet (pravdepodobne juhokórejské riadené rakety kolibru 130 mm s doletom 36 km).
18.5.2021, Lotyšsko
V máji 2017 uzatvorilo lotyšské ministerstvo obrany zmluvu s rakúskym ministerstvom obrany o predaji 35 ks samohybných húfnic M109A5Ö, 10 ks vozidiel pre riadenie paľby ReStPz a dvoch vozidiel pre výcvik vodičov-mechanikov v hodnote 6 miliónov € z výzbroje Bundesheeru. Prvé kusy začalo Lotyšsko preberať 1. októbra 2017 a dodávky boli ukončené v októbri 2018. V máji 2021 bola uzatvorená ďalšia zmluva v hodnote 2 milióny € v rámci ktorej by malo Lotyšsko obdržať z výzbroje Rakúskych ozbrojených síl ďalších 18 samohybných húfnic M109A5Ö, čím by ich celkový stav v Lotyšskej armáde dosiahol 53 ks. Rakúsko používa húfnice M109 od roku 1973. Najskôr bolo v rokoch 1973-1974 z USA dodaných 38 húfnic M109A1, nasledovala dodávka 18 ks húfnic M109A2 v rokoch 1987-1988. Ďalšie húfnice prevzalo Rakúsko od Veľkej Británie v rokoch 1993-1994 – 51 húfnic M109A2 a 50 húfnic M109A3 (išlo o výzbroj používanú britskými okupačnými silami v Nemecku pri redukcii ich počtov). Poslednou dodávkou boli húfnice M109A5 dodané z USA v rokoch 1997-1998. Všetky húfnice M109A5 boli v rokoch 1998-2002 modernizované na štandard M109A5Ö (prototyp predstavili rakúske zbrojárske firmy v roku 1994 s využitím vozidla M109A2), ktorý v tom čase predstavoval najkvalitnejšie prevedenie danej húfnice (svojimi schopnosťami tento typ prekonáva až súčasný M109A7). V rokoch 2002-2007 pokračovala modernizácia 26 ks starších britských húfnic verzií A2/A3 na verziu A5Ö (z toho 16 ks bolo po modernizácii uložených v skladoch). Súbežne s modernizáciou prebiehala od roku 2000 aj konverzia 41 ks britských A2/A3 na vozidlá pre riadenie paľby ReStPz (Rechenstellenpanzer). Celkom modernizovali Rakúske ozbrojené sily 80 húfnic na štandart M109A5Ö, ale kvôli znižovaniu počtov bola väčšina z nich po roku 2010 prevedená do skladov ako neupotrebiteľná výzbroj. V Lotyšsku budú húfnice tvoriť výzbroj pravdepodobne dvoch delostreleckých oddielov (každý 24 húfnic).
19.05.2021, Nemecko
Spoločnosť ARTEC (spoločný podnik spoločností Krauss-Maffei Wegmann GmbH & Co. KG, Rheinmetall Landsysteme GmbH a Rheinmetall Defence Nederland BV) zodpovedná za vývoj bojového vozidla Boxer predstavila novú modifikáciu svojho vozidla vyvíjanú pre zatiaľ „neidentifikovaného“ záujemcu. Vozidlo je vybavené bezosádkovou diaľkovo-ovládanou zbraňovou stanicou Protector RT60 nórskej spolčonosti Kongsperg. Zbraňová stanica RT60 vznikla zo zbraňovej stanice RT40 (alias MCT-30 – Medium Caliber Turret 30), ktorá sa používa na bojových vozidlách pechoty M1296 Stryker ICV Dragoon. Zbraňová stanica Protector RT-60 je vyzbrojená 30mm automatickým kanónom Northrop Grumman XM813 so spriahnutým guľometom kalibru 7,62mm. Modul ďalej obsahuje dvojicu protitankových rakiet (v predstavenom prototype MBDA MMP) vo výklopnom kontajneri v zadnej časti veže a samostatne ovládanú malú zbraňovú stanicu s 12,7mm diaľkovo ovládaným guľometom na strope s infračerveným panoramatickým zameriavačom spoločnosti Thales Catherine. Obsluhu vozidla tvoria 3 osoby a kapacita prepravovaného roja je 8 osôb. Predpokladá sa že tým „neidentifikovaným“ záujemcom môže byť Katar, ktorý prednedávnom zrušil nákup francúzskych obrnených vozidiel VBCI-2 vyzbrojených zbraňovou stanicou Kongsberg MCT-30 DUMW.
19.5.2021, Česká republika
Na letisku Praha-Kbely pristálo prvé z dvoch objednaných lietadiel CASA C-295MW, ktoré bolo prevzaté u výrobcu v Seville 7. mája 2021 (viac informácii v mojom predchádzajúcom blogu).
20.5.2021, Nigéria
Na leteckej základni v meste Makurdi (hlavné mesto štátu Benue) prebehol slávnostný ceremoniál zaradenia trojice nových stíhacích lietadiel JF-17 Thunder (Block II) do zostavy nigérijských vzdušných síl. Ceremónia sa konala pri príležitosti 57. výročia vzniku Vzdušných síl za účasti prezidenta Muhammada Buhariho. Lietadlo JF-17 (čínske označenie Čcheng-tu FC-1 Siao-lung) je produktom spoločného pakistansko-čínskeho vývojového projektu a jeho výrobu zabezpečuje Pakistan Aeronautical Complex (Pakistan) a Chengdu Aircraft Industrial (Group) (Čínska ľudová republika). Jednomiestne lietadlo JF-17 má hmotnosť 6585 kg, rozpätie 9450 mm a dĺžku 14940 mm. Max. vzletová hmotnosť môže dosiahnuť až 12383 kg a rýchlosť 1,6 Machu. Lietadlo poháňa ruský motor RD-33, čo obmedzuje jeho exportné možnosti len na štáty, ktoré prejdú schválením ruskými úradmi. Je vyzbrojené dvojhlavňovým kanónom kalibru 23 mm G-S-23-2 a celková hmotnosť podvesenej výzbroje výzbroje môže dosiahnuť až 3629 kg. Jeho primárna úloha je boj so vzdušnými cieľmi, k čomu môže byť vyzbrojené mimo obligátnych AIM-9L Sidewinder aj širokou škálou protilietadlových rakiet čínskeho pôvodu (PL-5E, PL-9C, PL-12), ale zvládne aj útoky na pozemné a námorné ciele. Na tieto účely môže mimo klasických neriadených bômb použiť aj protilodné rakety C-802A, C-803, kĺzaé bomby LS-6, H-2 SOW a H-4 SOW či protirádiolokačné rakety MAR-1. Nigéria sa stala druhým štátom mimo Pakistan, ktorý uvedený typ lietadla prevádzkuje (po Mjanmarsku, ktoré doteraz obdržalo 19 lietadiel JF-17, vrátane trojice dvojmiestnych JF-17B). Pre Pakistan je ale táto dodávka dôležitá z dôvodu, že ide o prvý export daného typu realizovaný výrobcom z Pakistanu, nakoľko dodávky do Mjanmarska realizoval čínsky partner. Lietadlá boli vyrobené v roku 2019 s v. č. PAC 2R62 až 2R62 (nigérijská registrácia NAF720 až NAF722) a do Nigérie boli dodané v období marec-april 2021. Medzitým sa všetky 3 používali v Pakistane na výcvik nigérijských pilotov a pozemného zabezpečovacieho personálu. Do Nigérie boli prepravené letecky prostredníctvom troch letov lietadla Il-78MP Pakistanských vzdušných síl. Celkom prejavila Nigéria záujem o 22 až 36 lietadiel, ale zatiaľ nie sú známe informácie, či došlo k uzatvoreniu nejakých oficiálnych dohôd.
20.5.2021, Chorvátsko
V roku 2017 vyhlásilo Chorvátsko tender na nákup lietadiel, ktoré mali vo výzbroji nahradiť lietadlá MiG-21bis. Do tendra sa prihlásilo USA (F-165 Block 70/72), Izrale a Grécko (obe ponúkali staršie F-16 z vlastnej vyźbroje), Švédsko (JAS-39C/D Gripen) a Južná Kórea (KAI FA-50). V marci 2018 sa Chorvátsko rozhodlo zakúpiť 12 ks F-16C/D Barak od Izraela (verzia Block 30 s izraelskou avionikou a niektorými drobnými odlišnosťami). Reexport z Izraela do Chorvátska ale nezískal súhlas USA a tender bol opäť otvorený, pričom od novembra 2020 sa vyberalo opäť z typov F-16 Block 70/72 (novovýroba, USA), F-16C/D Block 30 (modernizácia realizovaná v Izraeli), Rafale F3R (Francúzsko) a JAS-39C/D (novovýroba, Švédsko). Do záverečného výberu postúpila ponuka z USA a Francúzska. Podľa neoficiálnych informácií sa víťazom tendra stala Francúzska ponuka s Rafale F3R najmä vďaka výhodnejšej (nižšej) cene oproti novovýrobe F-16 Block 70/72 (Francúzska cena je nižšia ako miliarda eur). Celkom by malo byť dodaných 12 lietadiel, nevýhodou Francúzskej ponuky je to, že časť lietadiel bude pravdepodobne používaných, ale podľa zverejnených informácií nesmú byť dané lietadlá staršie ako 10 rokov. V prípade že bude zmluva uzatvorená do konca roku 2021 bude prvých 6 lietadiel (prevedených z francúzskeho letectva?) dodaných v roku 2024 a zvyšných 6 (novovýroba?) v roku 2025, ale niektorí predstavitelia vlády tvrdia, že všetky lietadlá by mali byť dodané najneskôr v roku 2024. V prípade že naozaj dôjde k dodávke starších aj nových lietadiel, tak zmluva s Chorvátskom bude obdobou podobnej zmluvy, ktorú v januári 2021 podpísalo Grécko a na základe ktorej by malo dostať 6 používaných lietadiel už v tomto roku, ďalších 6 (novovyrobených) v roku 2022 a posledných 6 (opäť používaných) v roku 2023, pričom Francúzske letectvo si svoje stavy doplní z novovýroby.
19.5.2021, USA
Na konferencii venovanej silám špeciálnych operácii organizovanej Veliteľstvom pre špeciálne operácie (USSOCOM) boli predstavené úvahy o možnom návrhu a vývoji obojživelného lietadla založenom na lietadle Lockheed Martin MC-130 Commando II (verzia C-130J Hercules pre špeciálne operácie). Koncept MAC (MC-130 Amphibious Capability) by mal umožniť silám špeciálnych operácii v rámci jednej misie vzlietnuť aj pristáť z pevniny aj mora, čo by rozšírilo možnosti síl špeciálnych operácií. Detaily zverejnené neboli, ale koncept MAC je zahrnutý v plánoch rozvoja na roky 2022-2025.
21.5.2021, Južná Kórea
Prezidenti USA (Joe Biden) a Južnej Kóree ( Moon Jae-in) sa na stretnutí vo Washingtone dohodli, že ukončia platnosť dohody z roku 1997, na základe ktorej sa Južná Kórea zaviazala obmedziť svoje výskumné a výrobné kapacity v oblasti balistických rakiet. Ukončenie platnosti dohody, ktorej počiatky siahajú do roku 1979 (prvá dohoda, ktorá obmedzila juhokórejské raketové spôsobilosti na max. vzdialenosť 180 km s hmotnosťou bojovej hlavice do 500 kg) umožnia Južnej Kórei vývoj a výrobu balistických rakiet ktorých dolet presahuje 800 km a hmotnosť bojovej hlavice presahuje 2000 kg (posledná revízia z roku 2017). Ukončenie platnosti dohody a obmedzení zo strany USA umožnia Južnej Kórei okrem rozvoja vlastného programu balistických rakiet aj pokračovanie vo vývoji kozmických nosičov, nakoľko aj tieto podliehali obmedzeniam podľa uvedenej zmluvy a ich čiastočné uvoľnenie nastalo až v roku 2020. Dohoda bola medzi rokmi 1979 až 2021 niekoľkokrát upravovaná, pričom každá ďalšia úprava umožňovala Južnej Kórei vývoj nosičov s vyšším doletom a nosnosťou.
22.5.2021, Poľsko
V rozhovore pre poľský rozhlas sa minister obrany Poľskej republiky Marius Blaszcak vyjadril o plánovanom nákupe tureckých bezpilotných prostriedkov. Celkom by mali Poľské ozbrojené sily obdržať 4 komplety (4 riadiace jednotky a 24 ks dronov) Bayraktar TB2 s protitankovou výzbrojou, vrátane logistickej a výcvikovej podpory. Nákup nebude realizovaný bežným tendrom, ale priamym zadaním z dôvodu nutnej potreby. Bezpilotné prostriedky Bayraktar TB2 používa Turecko už dlhšiu dobu v konflikte v Sýrii, kde sú nasadzované podporu protureckých milícii v ich boji s vládnou armádou a islamistickými a kurdskými silami so striedavým úspechom. Obdobne boli nasadené aj v Líbyi proti silám Líbyjskej národnej armády maršála Haftara (tu bolo zničených paľbou PVO, alebo pri nehodách minimálne 12 dronov). Omnoho lepšie výsledky dosiahli tieto prostriedky v konflikte medzi Azerbajdžanom a Arménskom, kde boli nasadené Azerbajdžanskými silami (pri strate minimálne jednoho drona). Medzi ďalších užívateľov patrí Ukrajina (od roku 2019 3 riadiace jednotky a 12 dronov, ďalších 12 riadiacich jednotiek a 48 dronov objednaných) a Katar (od roku 2017, 3 riadiace jednotky a 6 dronov so simulátorom). O podmienky dodávky sa zaujíma aj Srbsko a dodávky prebiehajú do Maroka (objednaných 13 dronov, 4 riadiace jednotky a simulátor). Paradoxne vývoju tureckých dronov napomáhajú aj sankcie, ktoré na export technológií a produktov zbrojárskeho priemyslu zavadzajú niektoré štáty. Napr. v októbri 2020 zakázala kanadská vláda export optoelektronických komponentov spoločnosti L3Harris WESCAM používaných pri výrobe zameriavacích a prieskumných systémov, ale už ďalší mesiac realizoval turecký výrobca skúšobné streľby s dronmi Bayraktar TB2 s tureckým optoelektronickým systémom Common Aperture Targeting System (CATS). Dron Bayraktar TB2 má max. vzletovú hmotnosť 650 kg a môže byť vyzbrojený laserom navádzanými raketami Roketsan MAM-C (4 ks, dosah 8 km) alebo dvomi väčšími raketami Roketsan MAM-L (dosah 8 km až 14 km pri použití iniciálneho, alebo GPS navádzacieho systému). Je dlhý 6,5 m s rozpätím krídel 12 m. Dosahuej max. rýchlosť 230 km/hod, bežná rýchlosť hliadkovania je 130-145 km/hod. Max. výška letu je 6858 m, pričom vo vzduchu dron vydrží 20-24 hodín.
Zdroje:
https://www.tvnet.lv/7250645/latvija-noslegusi-ligumu-ar-austriju-par-vel-18-pasgajejhaubicu-iegadi
https://twitter.com/nicholadrummond/status/1394998411347304448
https://www.middleeasteye.net/news/us-approves-export-licence-t129-helicopter-turkey-philippines
https://www.janes.com/defence-news/news-detail/sofic-2021-ussocom-touts-amphibious-mc-130
