16.3.2021, India
Indické pozemné sily plánujú nahradiť časť používaných útočných pušiek INSAS (INdian Small Arms System, vyvinuté a vyrábané indickým štátnym podnikom DRDO) americkými zbraňami spoločnosti SIG Sauer, Inc. (nezamieňať európskymi spoločnosťami SIG Sauer GmbH a SIG Sauer AG). Celkovo by sa malo nakúpiť 145000 útočných pušiek Sig Sauer (z toho polovica je už zazmluvnená a niektoré jednotky už s novými zbraňami cvičia), ktoré by mali byť určené pre pešie prápory nasadené do protiteroristických operácií a zabezpečujúcich nepokojné úseky hraníc s Pakistanom a Čínou. Zbrane INSAS kalibru 5,56 mm majú vysokú poruchovosť, ktorú výrobca nedokázal ani za 2 desiatky rokov výroby odstrániť, ich účinný dostrel je len 400 m (Sig Sauer kalibru 7,62mm dosahuje 600 m) a použitá munícia nezabezpečuje dostatočnú presnosť a smrtiaci účinok v cieli. Práve vyššia presnosť, spoľahlivosť a vyšší dostrel majú byť hlavným dôvodom tejto výmeny, nakoľko prezbrojované jednotky sú prakticky v stálom bojovom nasadení v zložitých podmienkach.
16.3.2021, Ukrajina
65. samostatný oddiel pobrežnej obrany Ukrajinského námorníctva prevzal prvé komponenty raketového systému pobrežnej obrany RK-360MC Neptun. Raketový systém využívajúci strely s plochou dráhou letu R-360 je určený na ničenie protivníkových plavidiel na vzdialenosť max. 280 km, pričom môže byť rozmiestnený až 25 km od pobrežia. Jeho vývoj sa začal v roku 2004 s využitím technológií sovietskej strely Ch-35, ale čoskoro po začatí vývoja boli práce zastavené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a obnovené boli až konflikte na východe Ukrajiny a strate Krymu v roku 2014. Prostriedok bolo oficiálne zavedený do výzbroje v auguste 2020 a v decembri rovnakého roku boli objednané palebné prostriedky pre 3 oddiely, ktorých dodanie by malo byť realizované do konca roku 2025. V súčasnej dobe disponuje prvá jednotka vyzbrojená týmto systémom len jedným veliteľským stanovišťom RPK-360, jedným odpaľovacím zariadením USPU-360 a po jednom nabíjacom prepravníku TZM-360 a prepravníku TM-360 (čo v reálnych podmienkach predstavuje jednu palebnú čatu). Hlavnou úlohou jednotky v nasledujúcom období bude výcvik obslúh, čomu výrobca dodal aj niekoľko rozmerovo-hmotnostných ekvivalentov rakiet R-360. Vo videu nižšie je ukážka odpálenia salvy riadených striel R-360 z jedného odpaľovacieho zariadenia.
16.3.2021, Severné Macedónsko
Americká Agentúra pre bezpečnostnú a obrannú spoluprácu postúpila Kongresu návrh odpredaja 54 obrnených transportérov z rodiny Stryker pre Severné Macedónsko v predbežnej hodnote 210 miliónov dolárov prostredníctvom programu Foreign Military Sales. Severné Macedónsko má záujem o dodávku vozidiel M1126 ICV (obrnený transportér na prepravu a podporu pechoty), M1130 CV (veliteľské vozidlo) a M1129 MC (samohybný mínomet). Súčasťou kontraktu má byť aj výzbroj (zbraňové stanice CROWS, guľomety M2A1, vrhače dymových granátov M6), spojovacie a navigačné prostriedky (rádiostanice Harris, prijímače GPS), prostriedky nočného videnia pre vodiča, výcvik obslúh, náhradné diely a ďalšia logistická podpora. V prípade, že dôjde k realizácii kontraktu by dodávka novovyrobených vozidiel (prostredníctvom spoločnosti General Dynamics Land Systems a jej výrobného závodu v kanadskom Londone) mala byť realizovaná do 12 mesiacov a krajina sa stane druhým zahraničným užívateľom týchto transportérov (po Thajsku, ktoré ich používa od roku 2019).
Obrnený transportér Stryker nie je prvým obrneným transportérom o ktorý Severné Macedónsko prejavilo záujem. V minulosti sa svoje obrnené transportéry BTR-4 krajine snažila predať aj Ukrajina.
17.3.2021, Maďarsko, Rusko
Zástupcovia spoločností Letecká korporácia S.V. Iljušina (Rusko) a Aviation Engineering Zrt (Maďarsko) podpísali dohodu, na základe ktorej bude môcť v Maďarsku prebiehať licenčná produkcia modernizovaného lietadla Iljušin Il-103. Ide o 4-miestne malé dopravné a športové lietadlo, ktorého prvý vzlet prebehol ešte v roku 1994 a jeho výroba sa rozbehla v roku 1996. Nezískalo nejaké exportné úspechy (na vojenské účely lietadlo používala, alebo používa Južná Kórea, Laos a Peru) a ani jeho produkcia nedosahuje stovky kusov, napriek tomu to bolo prvé ruské lietadlo, ktoré v roku 1998 získalo certifikáciu amerického úradu FAA, ktorý je potrebný pre predaj lietadla v USA. Nezávislí odborníci lietadlo popisujú ako robustné, bezpečné a komfortné, schopné každodenných operácií aj z nespevnených letiskových plôch a v rôznych klimatických podmienkach. Uzatvorená zmluva predpokladá, že predtým ako sa v maďarskom Päťkostolí rozbehne výroba, dôjde k rozsiahlej modernizácii tak, aby lietadlo svojim prístrojovým vybavením spĺňalo súčasné požiadavky Európskej legislatívy. Ak sa to maďarskej spoločnosti podarí realizovať, tak je pripravená vyrábať lietadlá vo viacerých konfiguráciách na základe požiadaviek užívateľov pre účely výcviku, prepravu osôb pre súkromné, či turistické účely, pohotovostnú lekársku službu pre odľahlé regióny, či monitorovanie životného prostredia, poľnohospodárstvo a ďalšie.
17.03.2021, Indonézia
Indonézske námorníctvo prevzalo do služby prvú ponorku, ktorej výroba bola realizovaná indonézskymi lodenicami. Ponorka KRI Alugoro (trupové číslo 405) je diesel-elektrická útočná ponorka postavená podľa juhokórejského projektu spoločnosti Daewoo Shipbuilding and Marine Engineering DSME1400 a vychádza z nemeckých ponoriek Typ 209/1400. Má výtlak pod hladinou 1390 ton, max. rýchlosť pod hladinou je takmer 40 km/hod a je vyzbrojená 8 torpédometmi kalibru 533mm, z ktorých je možné okrem torpéd odpaľovať aj rakety Harpoon, či realizovať mínovanie. Zásoba paliva umožňuje ponorke preplávať 15-20 tisíc km a zásoby pre 30 člennú posádku umožňujú 50 dennú bojovú činnosť. KRI (Kapal perang Republik Indonesia – Námorná loď Indonézskej republiky) Alugoro je treťou ponorkou pre Indonézske námorníctvo tejto triedy, ale prvé dve (KRI Nagapasa (403) a KRI Ardadeli (404)) boli stavané v juhokórejských lodeniciach. Aj pre tretiu ponorku sa väčšina konštrukčných prvkov (údajne až 80%) doviezla z Južnej Kórei, napriek tomu jej úspešne skompletizovanie v štátnych lodeniciach РТ PAL v Surabaji je dôležitým míľnikom v získavaní potrebného know-how pre prípadnú vlastnú konštrukciu v budúcnosti. KRI Alugoro je zaradená v 2. flote Indonézskeho námorníctva a rozšírila počet ponoriek v aktívnej službe na 5 - 2 ponorky triedy Cakra (nemecká trieda typ 209/1300 a 3 ponorky triedy Nagapasa (nemecká trieda Typ 209/1400, resp. juhokórejská DSME1400) pričom ďalšie 3 ponorky triedy Nagapasa sú vo výstavbe a mali by byť dokončené do roku 2024. Indonézia v minulosti prevádzkovala celkom 14 ponoriek sovietskeho Projektu 613 (označenie NATO: Whiskey), ale tieto už postupne vyradila.
19.3.2021, USA
Americké Námorníctvo informovalo o využití opcie na výstavbu desiatej ponorky triedy Virginia Block V, ktorých výrobcom je spoločnosť General Dynamics Electric Boat. Celková hodnota kontraktu uzatvoreného v novembri 2019 sa tým zvyšuje na 24,1 miliardy dolárov a objednávka umožní plynulé pokračovanie výroby tempom dvoch ponoriek ročne. Novo objednaná ponorka bude podobne ako osem jej predchodkýň vybavená predĺženým tzv. blokom užitočného zaťaženia, čo je časť trupu kde sú inštalované vertikálne odpaľovacie zariadenia. Takto konštruované ponorky umožňujú inštaláciu až 40 riadených striel Tomahawk, oproti 12, ktoré nosia staršie ponorky tejto triedy.
20.3.2021, Rusko
Petrohradské Severné lodenice začali záverečné skúšky nového podporného logistického plavidla pre Ruské vojenské námorníctvo Vsevolod Bobrov triedy Projekt 23120. Ak počas záverečných továrenských skúšok nedôjde k neočakávaným problémom, bude môcť budúci užívateľ zhruba o mesiac pristúpiť k štátnym záverečným skúškam potrebným pre prevzatie lode do služby. Lode tejto triedy sa začali stavať v roku 2012 a všetky 3 mali byť dodané do konca roku 2016 (po jednej pre Severnú, Čiernomorskú a Tichooceánsku flotu). Výstavba ale nabrala hneď na začiatku sklz a prvá loď Elbrus začala štátne záverečné skúšky až v lete 2017 a reálne bola do služby prevzatá v roku 2018. Stavba tretej lode (Kapitán Ševčenko) bola pozastavená v roku 2015. Plavidlá Projektu 23120 sú určené prepravu paletizovaných zásob na zásobovanie plavidiel (vrátane ponoriek). Sú vybavené dvojicou hydraulických žeriavov s nosnosťou 50 ton, vďaka čomu je možné realizovať zásobovanie aj na otvorenom mori, či v prístavoch bez logistického zabezpečenia. V núdzi je loď možné využiť aj na vlečenie poškodených plavidiel. Na palube je aj tlaková komora na potápanie v hlbokej vode a lode sú vybavené komplexným systémom pre činnosť v arktických podmienkach, vrátane prekonávanie ľadových polí do hrúbky 0,6 m. Výtlak lodí dosahuje 9000 t pri dĺžke 90 m a šírke 22 m. Loď môže prepraviť 3600 ton nákladu pri maximálnom ponore 8,65 m a posádku tvorí 55 osôb.
Aj v tomto týždni došlo k viacerým nehodám a iným tragickým udalostiam. 15. marca 2021 došlo na Eglinovej leteckej základni na Floride k nehode lietadla F-22A Raptor. Pilot 325. stíhacieho krídla počas cvičného letu nahlásil núdzovú situáciu a počas pristávania na letisku zhruba o 15:30 miestneho času (22:30 UTC) došlo ku kontaktu prednej časti trupu lietadla s pristávacou dráhou. Pilot vyviazol bez zranenia, poškodené lietadlo bude podrobené kontrole a oprave. 17. marca 2021 došlo k tragickej nehode na lietadla MiG-21 Bison Indických vzdušných síl na letisku Gválijar. Lietadlo sa zrútilo krátko po štarte, pilot pri nehode zahynul. 18. marca prišli Afganské ozbrojené sily o vrtuľník Mi-17 a 9 vojakov, ktorí sa nachádzali na jeho palube. Vrtuľník havaroval krátko po štarte pri obci Maidan (provincia Vardak), pričom pravdepodobnou príčinou nehody je poškodenie vrtuľníka streľbou zo zeme. Zhruba 60 civilistov zahynulo 21. marca 2021 po sérii útokov ozbrojencov na motorkách na osady v regióne Tahoua v západnom Nigere pri hraniciach s Mali. Útoky ozbrojencov na civilných obyvateľov oblasti pokračujú už druhý týždeň, pričom bilancia predchádzajúceho týždňa dosiahla 66 mŕtvych. V oblasti pôsobí niekoľko islamistických skupín, z ktorých niektoré sú napojené na hnutie Boko Haram.
A na záver ešte perlička z oblasti ekonomiky – 19. marca 2021 zadržali ruské bezpečnostné orgány generálneho riaditeľa Murmanských lodeníc v súvislosti s vyšetrovaním sprenevery cca 45 miliónov rubľov (okolo 500 000€), ktoré boli pôvodne určené na opravy jedinej ruskej lietadlovej lode Admirál loďstva Sovietskeho zväzu Kuznecov.
Zdroje:
