Jena. Minulý rok v lete. Semester končí a ja sa zberám domov. Z letáku nemeckých železníc sa dozviem o skvelej akcii. Z ktoréhokoľvek nemeckého mesta do Viedne len za 30 Euro. Na sídlisku, dve tri minútky od môjho internátu, sa nachádza automat na cestovné lístky, hoci najbližšia železničná stanica je vzdialená cca. kilometer. O chvíľu držím v ruke nielen cestovný lístok do Viedne, ale aj plán odchodov a príchodov konkrétnych vlakov. Samozrejme nechýbajú ani čísla koľají.
Viedeň. Pred pár týždňami. Stojím na konci pomaly sa skracujúceho radu. Ak to takto pôjde ďalej, vlak nestihnem. Zrazu ku mne pristúpi zamestnanec rakúskych železníc a opýta sa ma, kam cestujem. Slušne ma upozorní na možnosť kúpiť si lístok do Bratislavy v automate. Aby som sa nezdržoval čítaním manuálu k obsluhe, zamestnanec železníc pohotovo vyťuká správnu trasu a ja už len vkladám papierovú bankovku do automatu. Vlak stíham.
Bratislava. Pred pár dňami v piatok podvečer. Z toho množstva ľudí mám pocit, ako keby sa na hlavnej stanici zhromaždili všetci mimobratislavskí študenti. Pred každým okienkom minimálne päťminútový rad. Zdá sa, že vlak do Trnavy nestihnem, s takým množstvom ľudí som skutočne nerátal. Ale v tom momente si spomínam na reportáž o automatoch na lístky. Vyberám stokorunovú bankovku a blížim sa s uspokojením k prázdnym automatom.
Čítam stručný manuál a popritom hľadám otvor, kadiaľ sa vkladajú bankovky. Žiadny tam však nie je. Mašinka je len na mince. Cesta do Trnavy stojí rýchlikom 82 korún, ale kto dnes preboha nosí bežne v minciach taký obnos? A keby som chcel ísť do Košíc a nedajbože by som si chcel kúpiť aj spiatočný lístok, mám mať pri sebe vždy pokladničku? Na automate však čítam – „sem priložiť kartu“. Hm, lenže akú kartu, bankomatovú alebo nejakú inú? Ak bankomatovú, malo by sa na automate nachádzať nejaké čítacie zariadenie, lenže tam je len žltý umelohmotný kruh. Tak kam ju, do frasa, mám priložiť? V duchu nadávam na šéfa slovenských železníc ale aj na prednostu bratislavskej stanice.
Neskôr sa dozvedám, že v automate si človek môže kúpiť lístky len na cesty do 50 km. Hoci táto informácia na automate chýba, predsa len mám nutkanie ospravedlniť sa obom pánom za nadávky, ktorými som ich v duchu počastoval. Ale hneď beriem ospravedlnenie späť. Veď je to hanba, aby na železničnej stanici v hlavnom meste nebol k dispozícii jeden normálny automat na cestovné lístky, v ktorom by si človek mohol kúpiť lístok nielen do Košíc, ale aj do ktoréhokoľvek väčšieho mesta v Európe.
