Stručne o čo vlastne ide. Štefan Hríb, štýlom jemu vlastným, skopal pod čiernu zem troch ľudí, ktorí sa dali nahovoriť na spoluprácu so súčasnou vládou. Vraj ide o prebehlíkov, ktorí sú ešte horší ako premiér Fico. Nezabudol samozrejme vytiahnuť aj čosi z minulosti. Jánovi Kubišovi vyčíta jeho mlčanlivosť v rôznych sporných politických otázkach počas jeho pôsobenia vo funkcii generálneho tajomníka OBSE. Nuž neviem, či sa niektorý iný kariérny (podčiarkujem slovo kariérny, nie politický nominant) diplomat správal inak. Diplomacia je predsa len umením poslať niekoho dočerta tak, aby sa na ten výlet začal tešiť. Takže sme sa ním možno niekedy aj dali nachytať a ten výlet sme si poriadne užili.
Nasleduje Ján Packa, ktorému šéfredaktor .týždňa nezabudol pripomenúť jeho profesionálne začiatky pri ochrane komunistických pohlavárov. Nuž, nie každý mohol počas bývalého režimu kvasiť v elektrotechnickom ústave. Niekto tú profesiu vykonávať musel. To, že v policajnom zbore ostal, šéfoval neskôr ochrankárom Dzurindu a bez mihnutia oka aj nového predsedu vlády, svedčí len o jeho profesionálnom vzťahu k svojej práci. Na rozdiel od niektorých novinárov, nie každý ťahá do všetkého politiku.
Pri Packovi však ešte ostanem. Polícii, podľa Štefana Hríba, prekážal silný boj proti mafii. Zrejme tým narážal na odvolanie bývalého prvého viceprezidenta. Neviem, prečo sa okolo tohto človeka vytvorila taká gloriola. Patrí mu od nás určite úprimná vďaka za prácu v policajnom zbore, vytvárať však z neho jediného človeka schopného bojovať proti mafii, je omylom veľkej časti novinárov. Nový šéf policajtov v priebehu pár dní ukázal, že v boji proti mafii, ale aj proti šovinistickým magorom z futbalových štadiónov či z „občianskych“ združení, bude nekompromisný. Len na okraj uvádzam, že šovinisti z ihriska z Banskej Bystrice boli obvinení z podnecovania rasovej a etnickej neznášanlivosti, zatiaľ čo im podobní z maďarských štadiónov údajne nenaplnili skutkovú podstatu trestného činu. Akýže to paradox.
Od nového šéfa slovenských policajtov sa však určite bude očakávať, ako si poradí nielen s holohlavými chuligánmi z ulice, ale predovšetkým zo slovenského parlamentu, o ktorých kedysi hovoril Jaroslav Spišiak. Či sa opäť sem tam nestratí nahrávka s dôkazmi o korupcii predstaviteľov vládnych strán, alebo či sa aj naďalej bude ignorovať fakt, že na pueblo v Trenčianskych Tepliciach bývalý premiér zarobiť jednoducho nemohol. Ak sa v prístupe polície k mafiánom v bielych golieroch nič nezmení, je úplne jedno, kto bude sedieť vo vedení slovenských policajtov.
Posledným človekom na odstrel v úvodníku Štefana Hríba sa stal Richard Sulík. Našťastie pre jeho mladý vek mu šéfredaktor .týždňa nič negatívne z minulosti nevyhrabal. Ale vyčíta mu, podobne ako vyššie uvedeným pánom, prebehnutie na druhú stranu. Spolupráca Sulíka s ministrom financií prekvapila určite mnohých. Sulíkov šéf je však minister financií a o ňom je známe, že zatiaľ predstavuje jedinú vnútrovládnu opozíciu voči šéfovi vlády založenú na odbornej úrovni. Tak prečo ho v tom nepodporiť?
Nuž nie každý by sa dal nahovoriť na spoluprácu s Robertom Ficom, či s jeho „vydarenými“ koaličnými partnermi. Všetci traja páni zrejme berú svoje povolanie profesionálne, neťahajú do všetkého zbytočne politiku, hoci sú s ňou momentálne životne prepojení. Pre mňa sú páni Kubiš, Packa a Sulík zárukou, že sa to tu pod vedením Fica za asistencie Slotu a Mečiara nerozsype po pár mesiacoch. Možno sa do ďalších volieb predsa len čosi zachráni z toho pozitívneho, čo tu po sebe zanechala druhá Dzurindova vláda. Stačí si len spomenúť na tieňovú vládu ešte opozičnej strany Smer-SD a dosadiť si namiesto Kubiša a Počiatka do ich funkcií bývalých kandidátov ľavičiarov (Beňová, Šulaj). To už by bola katastrofa. Pri schádzaní z kopca je predsa len lepšie brzdiť, s možnosťou vrátiť sa späť, než sa z neho valiť bezhlavo neuveriteľnou rýchlosťou, bez vedomia, ako to skončí.
Bolo by určite fajn, keby život vyzeral podľa mravných imperatívov Štefana Hríba. Niekedy však treba svet vnímať reálnymi očami.
