Ktosi kdesi povedal, že ide o Mečiarovu skúšku Ficovej trpezlivosti. Ktosi o nič múdrejší povedal, že to len Mečiar chcel zistiť, akú má reálnu silu vo vládnej koalícii. Keďže podobné vyjadrenia považujem za príliš subjektívne (veď kto už len vidí do Mečiarovej hlavy) a aj napriek tomu boli považované za odborné, určite nikomu nebude vadiť, keď sem pridám aj ja svoje čisto subjektívne myšlienkové pochody.
Začínam v Košiciach, vraciam sa do obdobia, kedy vo Východoslovenských železiarňach bačovala rodina Rezešovcov. Prosperujúci podnik bol pod ich vedením v priebehu niekoľkých rokov privedený takmer do krachu. Údajne, zlým hospodárením resp. tunelovaním, po slovensky, prelievaním peňazí do vlastného vrecka. Napriek zlému hospodáreniu sa podarenej rodinke podnikateľov darilo skutočne dobre. Nebolo by to však tak, keby ich do podniku nepretlačil vtedajší predseda vlády.
Z východného Slovenska sa prenášam na západ, rovno do Trenčianskych Teplíc. Bývalý predseda vlády kupuje po odchode z exekutívy hotel a prerába si ho na rodinné sídlo. Novinári zistia, že len náklady na rekonštrukciu sa pohybovali na úrovni cca. 40 miliónov korún. Napriek mediálnym útokom, dodnes slovenskej verejnosti nevysvetlil, odkiaľ tie peniaze skutočne mal. Ako verejný funkcionár k nim prísť nemohol a hovoriť o majetkových právach manželky je niečo podobné, ako o bocianovi, ktorý nosí deti.
Možno medzi oboma mestami či rodinami žiadna súvislosť nie je. A možno je to ako v knihe Krstný otec, keď Don Corleone prichádza po niekoľkých rokoch požiadať svojho dlžníka, aby mu splatil starý dlh. A pritom nejde o peniaze. Ide o službu. Tak to jednoducho funguje v mafii. Ja dnes tebe, neskôr ty mne.
