Niektoré kočičky - mrdačky sa na nás usmievajú z televíznych obrazoviek. Majú napudrované tváre, prefarbené vlasy, prsia každú chvíľu vypadnú zo zovretia toho zbytočného kúsku odevu. Dokážu celé hodiny tárať o svojich domácich maznáčikoch – mačičkách, myškách, čivavách a iných potkanoch. A o mužoch samozrejme. A v neposlednom rade o svojom outfite, tope, looku, style. V hlave majú piliny, redaktorka je na tom podobne, tak prečo teda neprispôsobiť obsah relácie vlastnému uvažovaniu. Veď národ sa baví.
Iná skupina kočičiek – táračiek ovládla politiku. Hrdia sa titulom hovorkýň a asistentiek silných mužov. Pre svojich „šéfinkov“ urobia všetko. Niekedy zrejme doslova. Urobiť zo seba opičku v „tope“ Santa Clausa a „downe“ (?) miestnej bordelmamá nie je problém. Tvária sa dôležito, zatajujú závažné informácie, niekedy si vymýšľajú a novinárov poučujú o etike. Novinári zúria, ale národ sa baví.
Ale vynára sa nám aj iná skupina kočičiek - administrátoriek. A o tých možno ani Satinský netušil. Nastrčené v súkromných firmách silných mužov, so štátnymi zákazkami, či európskymi fondmi, prepojené na politické strany. Dokonale kryjú aktivity svojich šéfov, predsedov politických strán a šéfov štátnych orgánov a teraz sa snažia ukryť aj seba. Lenže mená pionierok v tomto druhu biznisu sú už známe. Lýdia, Janka, Linda a Silvika. Blahoželáme Patrik, teda pardon Robert. Vybral si dobre. Nevadí, že zbohatneš len ty a pár tvojich verných. Hlavné je, že národ to baví.
