Nie presvedčivé víťazstvo starého richtára, ale skôr tesný súboj medzi Jánom Slotom a Ivanom Harmanom bol vopred viac než jasný. Nasvedčovali tomu mnohé indície, ktoré nielen oslovení politickí analytici, ale aj zrejme hlavu nepoužívajúci novinári absolútne odignorovali. Takže:
Žilina nie je baštou Slovenskej národnej strany. Dalo by sa tvrdiť, že ňou je okres Žilina, ale nie mesto Žilina. V ostatných voľbách do NR SR v Žiline nevyhrala SNS ale Smer-SD. SNS skončila až na treťom mieste. Päť percent jej chýbalo, aby dosiahla na druhú SDKÚ-DS. Pravici sa v meste Žilina darilo aj vo voľbách do regionálneho parlamentu. Štatistické ukazovatele hovoria jasnou rečou. Poukazujú na postupný nárast priaznivcov strán terajšej opozície. Dôkazom toho sú nielen voľby hlavy mesta, ale aj mestského zastupiteľstva.
SNS sa darí na územiach s vysokou nezamestnanosťou, nízkym vzdelanostným priemerom a nízkou priemernou mzdou. Mestu Žilina sa aj vďaka juhokórejskej automobilke podarilo v ostatných rokoch zlepšiť uvedené ukazovatele. „Úspech“ za pritiahnutie automobilky však nemožno pripísať Slotovi, ale predovšetkým bývalej vláde.
Hoci sa Žilina vo všeobecnosti považovala za jedno z najmenej zadlžených miest, v ostatnom čase začal vo verejnosti rezonovať dvojmiliardový dlh mesta, za ktorý je zodpovedná doterajšia hlava mesta.
Verejnosť nemohla ignorovať arogantné správanie sa voči vlastným obyvateľom mesta. Voličom SNS môže byť sympatické, pokiaľ sa šéf národniarov hanlivo vyjadruje voči Maďarom alebo Rómom. Ale nikdy nebudú súhlasiť s hanlivými urážkami na svoju vlastnú adresu.
V meste začali byť aktívnejší odporcovia Jána Slotu z radov nepolitikov. Vytvorili občianske združenia a otvorene upozorňovali na nedostatky radnice. O prešľapoch Jána Slotu sa tak nehovorilo len na zasadnutí mestského zastupiteľstva, ale konečne aj na verejnosti. Obyvatelia mesta sa tak dozvedeli o mnohých kauzách Jána Slotu, ktoré sa obyvateľov bytostne dotýkali, o. i. aj o predaji Štúrovho námestia a plánovanej výstavbe zábavného centra priamo v centre mesta, predaji pozemkov neznámym kupcom, predaji amfiteátra, porušovania zákona o slobodnom prístupe k informáciám etc.
Jednotná kandidátka opozície. Ivan Harman tak predstavoval jedinú silnú možnosť alternatívy v meste pre všetkých nespokojných obyvateľov. Umožnila tak kumuláciu ich hlasov, čo napokon prispelo k výhre opozičného kandidáta, aj napriek jeho menším politickým skúsenostiam.
Vydarená kampaň Ivana Harmana. S heslom Na žilinskú SLOTU je najúčinnejší HARMANčekový čaj volebný štáb využil prvky negative campaigning. Táto forma vedenia kampane je dnes bežná a vysoko účinná v západných demokraciách a komunálne voľby ukázali, že funguje aj v Žiline.
Nebola to teda žiadna senzácia (Peter Schutz), ani prekvapenie (spravodajstvo TV Markíza), ani politická bomba (Mikuláš Dzurinda). V Žiline šlo o úplne bežný súboj dvoch kandidátov. Jednému z nich síce nahrávala do karát popularita, ale zbabraná komunikácia s vlastnými spoluobčanmi a autoritárske prvky v riadení mesta už dopredu upozorňovali, že to v Žiline tento krát nemusí byť také jednoznačné.
