Preslávil sa ako „právny expert“ HZDS. V inej krajine by takýto prívlastok svedčil o profesionálnych schopnostiach človeka, u nás sa stal synonymom babráctva.
V temnom období tretej Mečiarovej vlády nekompromisne obhajoval rozhodnutia parlamentu, ktoré sudcovia v Košiciach označili za protiústavné.
Aj kvôli jeho nespočítateľným faktickým poznámkam počas rokovania NR SR museli meniť parlamentný poriadok. Veta: „mám faktickú poznámku“ i vďaka nemu natoľko zľudovela, že ju ľudia začali používať, keď mali na jazyku nejakú hovädinu.
Pozornosti verejnosti sa „tešil“ aj ako obhajca bývalého šéfa SIS. Médiám neunikla ani zmienka o jeho „neverejnom“ živote. Jedného dňa si „šupol do hlavy“ viac ako mal, sadol za volant a už bol na obrazovke. Ako autor dopravnej nehody. Dve promile alkoholu v krvi(!). Už ani mufti sa na neho nemohol pozerať.
Táto „hviezda prúserov“ je tu však opäť. Tentokrát ako kandidát právnickej fakulty (!!) na sudcu ústavného súdu. Je to výsmech? Je to pľuvanec do očí spravodlivosti, slušnosti, morálky...? Človek, ktorý kedysi znásilňoval ústavu, ju teraz pýta o ruku? Nech robím, čo robím, to poskladané puzzle ukazuje stále rovnaký obrázok. Prasa.
