Tatry? V porovnaní s Alpami sú nižšie, rozlohou menšie, majú len zopár vodopádov, žiadny ľadovec a o službách sa radšej ani nejdem zmieňovať. Hrady a zámky? Podobných je v krajine Helvétskeho kríža tiež dostatok. Vodné plochy? Sú umelo vytvorené, na rozdiel od švajčiarskych Bohom vytvorených jazier. Slovenské mestá? Takmer všetky sú poznačené perverznou komunistickou architektúrou. Tak čo teda? Mám to. Čo tak múzeum slovenskej dediny, či oravskej v Brestovej alebo liptovskej v Pribyline?
Skanzeny sú skutočne originálne, ale chýba v nich ľudský jedinec s myslením rovnako starým ako tie drevené domčeky. Turistom je po ich zhliadnutí jasné, v akých podmienkach žili obyvatelia severného Slovenska v 18. a 19. storočí, ale len ťažko dokážu vniknúť do mysle obyčajného Slováka tohto obdobia. Ako to teda vyriešiť? Mám nápad. Navštíviť niektoré múzeum ľudovej architektúry a čítať si pritom rozhovory s Jánom Slotom.
Tak ako sú Brestová a Pribylina považované za skvosty slovenskej ľudovej architektúry, je Ján Slota stelesneným skanzenom slovenského ľudového uvažovania 18. a 19. storočia. Máloktoré európske populistické strany siahajú vo svojich volebných heslách až tak hlboko do histórie ako SNS. Moderný nacionálny populizmus v krajinách západnej Európy čerpá väčšinou z troch zdrojov: z odporu k prisťahovalcom, zvlášť z arabského sveta a krajín bývalého sovietskeho bloku, z negatívneho postoja k prehlbujúcej sa európskej integrácii a zo separatistických snáh malých (poväčšine ozbrojených) skupín, vyhlasujúcich sa za jediných reprezentantov národnostných menšín, ktoré dlhé roky harmonicky spolunažívajú s väčšinovým národom.
SNS je však skutočne originálna. Svojich voličov získava myšlienkou ohrozenia identity väčšinového päťmiliónového národa polmiliónovou národnostnou menšinou, ktorej príslušníci žijú na tom istom území od nepamäti. Mačka sa bojí myši a nie naopak. V prípade Maďarov teda nejde o prisťahovalcov s odlišnými kultúrnymi (náboženskými) vzorcami správania, ale vďaka niekoľko storočnému vzájomnému spolunažívaniu, spoločnej histórii, navzájom ovplyvnenej kultúre, o prirodzene najbližšiu skupinu obyvateľstva.
Originalitu SNS podčiarkuje skutočnosť, že svojich voličov získava väčšinou v čisto slovenskom prostredí. Dá sa teda predpokladať, že veľká časť voličov SNS Maďara žijúceho na Slovensku v živote nestretla. Na rozdiel od Slovákov žijúcich na južnom Slovensku, ktorých harmonické spolunažívanie s Maďarmi nemôže byť narušené ani archaickým nacionálnym populizmom SNS.
Hoci som Jána Slotu prirovnal k múzeu slovenskej ľudovej architektúry, iniciatívu o zaradenie SNS k svetovému kultúrnemu dedičstvu nevyviniem. Na rozdiel od malebných liptovských a oravských drevených domčekov by malo uvažovanie predstaviteľov „najstaršej slovenskej strany“ (vždy keď to počujem, myslím na ľudí z predvojnovej SNS obracajúcich sa vo svojich hroboch od zlosti) natrvalo zmiznúť nielen z vysokej politiky, ale aj z pravidelných diskusií v reštauračných zariadeniach štvrtej cenovej skupiny.
Už si nepamätám, čo odpovedal môj spolužiak na položenú otázku počas prijímačiek v Prešove. Čo však Švajčiari doma nemajú, je Ján Slota. Možno budú niektorí namietať, že šedá eminencia švajčiarskych ľudovcov, Christoph Blocher, mu je veľmi podobný. Nie je to ale pravda. Blocher je nacionálny populista, ostro vystupujúci proti prisťahovalcom z Ázie, Afriky a krajín východnej a strednej Európy, nikdy však nespochybnil práva niektorej zo skupín obyvateľov, ktoré žijú vo Švajčiarsku po stáročia a tvoria tak integrálnu súčasť krajiny. Slota vystupuje proti občanom vlastnej krajiny, hoci sa naoko tvári, že jeho tvrdé slová padajú výlučne na adresu predstaviteľov SMK. Spolu so svojou stranou tak patrí k skutočným európskym unikátom so značkou „Made in Slovakia“.
