Značne prekvapený som však zostal potom, ako mi nedávno jedna prvovolička vysvetlila, prečo za hlavu štátu nemôže voliť Ivetu Radičovú. „Lebo je kandidátka opozície?“, pýtam sa. „Nie!“ „Lebo má plagáty aj v maďarčine a na svojom webe myslí aj na Rómov?“ „Nie!“ „Lebo je skôr liberálna ako konzervatívna?“ „Nie!“ „Lebo artikuluje zreteľne a nemýli si Lisabon s Libanonom?“ „Nie!“ „Tak prečo teda?“, nedala mi moja zvedavosť. „Lebo je žena“, prekvapila ma svojou jasnou odpoveďou.
Kto by očakával takéto zdôvodnenie. Ešte tak od katolíckeho vikára, moslimského konvertitu, predsedu KDS, či od ženy s obstarožným myslením. Ale od vzdelanej, modernej a vraj ctižiadostivej mladej ženy? Kde to preboha žije? V 19. storočí, či v krajine, kde ženy na verejnosti odhaľujú len svoje oči? Nič jej nehovoria mená ako Indira Gandhi, Golda Meir, Madeleine Albright, Condoleezza Rice, Margaret Thatcher, Tarja Halonen, Angela Merkel alebo meno ktorejkoľvek inej úspešnej, hoci menej slávnej ženy v politike? Prečo znižuje svoju dôstojnosť na úroveň domácej puťky, ktorá celé dni stojí za sporákom a čakanie na manžela si skracuje štopkaním jeho deravých ponožiek?
Takže milé dievčatá, ženy, trpiteľky, manželky, múzy, kresťanky aj súdružky, oslávenkyne Dňa matiek i MDŽ, ktoré zdieľate názor dvoch vyššie uvedených osôb, neblbnite! Nezhadzujte prosím samé seba tým, že do politiky dosadzujete len to čertovo plemä. Nedegradujte svoje postavenie a úlohy v spoločnosti, politika predsa nie je výlučne mužským huncútstvom a penis nie je bazálnym predpokladom na zastávanie politickej funkcie.
Ak už odmietnete podporiť Ivetu Radičovú, nech je to kvôli lepšiemu programu Ivana Gašparoviča, jeho rétorickým (ne)schopnostiam, sympatiám k Ficovej vláde, pretekárskym autám, fujare alebo sladkému ničnerobeniu, ale nech to, preboha, nie je kvôli mužskej výbave ešte stále úradujúceho prezidenta.
